AZTÉCI A INKOVIA

(1100 - 1500)


V priebehu jedného storočia vznikli na americkom
kontinente dve významné civilizácie: rÍša Inkov v Peru
a rÍša Aztékov v Mexiku.

^ Ríše Aztékov a Inkov sa v Severnej a Južnej Amerike rozvíjali
nezávisle od seba. V 16. stor. sa začali prudko rozmáhal a ich
vplyv presiahol hranice ich území.

Legendy vravia, že Aztéci pôvodne pochádzajú zo severného Mexika. R. 1168 sa na príkaz svojho boha Huitzilopochtliho (často znázorňovaného v podobe hada) začali sťahovať na juh.

^ Aztéci uctievali boha Huitzilopochtliho, ktorého
niekedy zobrazovali ako hada. Toto stvárnenie je
vyrobené z dreva a pokryté tyrkysovomodrými kameňmi

Nakoniec sa usadili v Mexickom údolí, kde založili roľnícke spoločenstvo. Okolo r. 1325, v čase vojen, sa presunuli na pokojnejšie miesto, na ostrov na jazere Texcoco. Tam sa nachádza aj dnešné hlavné mesto Mexiko.

Mesto Tenochtitlán

Aztéci vystavali na jazere Texcoco ostrovy 50 záhradami (chinampas), kde dorábali potraviny na svoju obživu. Začali aj so stavbou veľkého mesta Tenochtitlán. Mesto sa mohlo ľahko ubrániť, pretože bolo prístupné len po vyvýšených hrádzach a mostoch, ktoré Aztéci vybudovali krížom cez jazero.

^ Veľký chrám sa rozprestieral uprostred ostrovného mesta
Tenochtitlán. Na vrchole bol i svatyne bohov Tlaloca
a Huitzilopochtliho. Monument v popredí bol zasvatený
Quetzalcoatlovi.

Aztéci obchodovali s celým Mexikom a muži slúžili ako žoldnieri v armádach ostatných miest. Pod vedením veľkého náčelníka Itzcoatla (1427 - 1440) začali dobýjať susedné mestá a rozširovali tak svoju ríšu, ktorá začiatkom 16. stor. siahala od pobrežia k pobrežiu.

^ Tenochtitlán sa rozkladal uprostred jazera Texcoco a
s pevninou ho spájali vyvýšené hrádze a mosty. Mestom
viedla sieť kanálov.

Ríša Inkov

Podľa tradície boli okolo r. 1200 prvými vládcami Manco Capac a jeho sestra Mama Ocllo. Sami sa nazývali "Deti Slnka".

^ Na výrobu ozdobných predmetov pre vznešené
rodiny sa používalo zlato, striebro a drahokamy.
Predmety slúžili aj pri náboženských rituáloch.

Inkovia žili v údoliach položených vysoko v peruánskych Andách. Tam vybudovali mesto Cuzco a ďalšie, napr. Machu Picchu. Cuzco znamená "pupok" alebo "stred sveta". Inkovia tam žili dve storočia, osamotení a oddelení od ostatného sveta. Počas vlády Pačakutiho, inku Jupanki (Pachacutec), výborného bojovníka a schopného panovníka, však Inkovia r. 1438 -1471 začali podnikať výbojné výpravy. Do r. 1500 vzniklo rozsiahle impérium.

^ Vládca Inkov Pačakuti Inka Jupanki vedie svoje
vojská do bitky. Inkovia používali v boji bolas,
praky z kožených remienkov, drevené oštepy, meče
a palcáty s hviezdicovou hlavicou. Pod Pačakutiho
velením sa Inkovia stali úspešnými dobyvateľmi území
susedných kmeňov.

Machu Picchu

Machu Picchu bolo významné mesto Inkov, postavené na vrchole hory. Bolo tak dobre skryté, že sa ho podarilo znovu objaviť až r. 1911. Vysoko v Andách predstavovalo mesto jediné útočisko Inkov proti útokom Španielov. Mesto postavili z kameňov, ktoré boli na seba presne položené, bez použitia akéhokoľvek spojiva. Machu Picchu slúžilo ako pohraničná pevnosť a duchovné stredisko s astronomickou pozorovateľňou a chrámami.


Späť