BENÁTKY

(1100 - 1500)


V stredovekom obchode medzi Európu, Áziou a Afrikou

mal významné postavenie mestský štát Benátky.Jeho

bohatstvo a moc postupne narastali.

Benátky založil už za čias Ríma ilýrsky kmeň Venétov, ktorí museli ustúpiť do močiarov, aby sa vyhli nájazdom Hunov, Keltov, Longobardov a ďalších. Mesto postavili na pilótach zapustených do bahna a medzi vytvorenými ostrovmi viedla sieť kanálov.


^Benátky boli pôvodne postavené na koloch
a pontónoch nad močiarmi. Medzi vytvorenými
ostrovmi boli kanály, ktoré možeme vidieť
na tomto pohľade z vtáčej perspektívy na mape
zo začiatku 16. storočia.


^Leva sv. Marka, ktorý bol dlhý čas symbolom Benátok,
vytvoril italský maliar a sochár Vittore Carpaccio
okolo r. 1500.

Nebola tam žiadna poľnohospodárska pôda, preto prvými obyvateľmi Benátok boli rybári loviaci na mori. Postupne využívali svoje malé lode aj pri obchodných cestách. V 12. stor. boli Benátky bohatým mestom a ich zámožní obyvatelia žili v nádherných palácoch. Mesto chránilo more, nemuseli teda míňať peniaze a čas na budovanie zložitej obrany. Benátske lode plávali po Stredozemnom mori, Benátčania obchodovali s Arabmi a Byzantíncami, a tí zas a s Ruskom, Afrikou a Áziou.


^Konvoje lodí sa plavili do Levantu, kde sa nakupovala
bavlna, hodváb a porcelán z Číny, korenie za Zanzibaru
a Indonézie, drahokamy a slonovina z Barmy (dnes Mjanmarsko).
Benátky sa preslávili svojimi čipkami a výrobou skla.

Dovezený tovar sa po súši dopravoval ďalej do Európy. Kozmopolitná benátska spoločnosť - Židia, Nemci, Francúzi, Taliani a Arabi - zrodila veľa nových myšlienok.


^Bazilika sv. Marka bola postavená na ochranu pozostatkov
sv. Marka a ďalších pokladov, ktoré Benátčania priviezli
z Alexandrie a Konštantínopola.

Posilňovanie moci Benátok

V 12. stor. Benátčania rozširovali svoju moc vďaka aktívnej účasti na križiackych výpravách.


^Tieto štyri bronzové kone (z čias okolo r. 300 pred n. l.)
ukoristili Benátčania v Konštantínopole pri štvrtej križiackej
výprave r. 1204. Križiacke výpravy zabezpečili Benátkam
vzrastajúcu moc a prosperitu.

S úpadkom Byzantskej ríše Benátky prebrali jej trhy a ako prístavy využívali niektoré výhodne položené ostrovy, napr. Korfu a Krétu. V 14. stor. Benátky premohli aj svojho veľkého rivala - Janov. Benátske lode tak vládli nad obchodom a prepravou nákladov medzi Európou a Východom a ich moc dosiahla vrchol v 15. storočí. Benátky nevlastnili takmer žiadnu padu, ale dohliadali na vačšinu obchodných aktivít a ich strieborné denáre a zlaté dukáty sa všade prijímali ako platidlo.Rovnako ako ostatné mestá v stredovekej Itálii aj Benátky boli mestským štátom s pomerne veľkou nezávislosťou. Tamojší vládcovia mali titul dóža (z latinského slova dux - vodca). Doživotne volení dóžovia pochádzali z najbohatších benátskych rodín a titul bol dedičný. Mali takmer neobmedzenú moc nad vládou, armádou a cirkvou. Po r. 1140 však prišli takmer o všetku svoju moc, ktorá prešla do rúk Veľkej rady.


^Benátske banky poskytovali pôžičky a obchodné záruky.
Banky obchod podporovali, ale ich úroky boli veľmi
vysoké.


KĽÚČOVÉ DÁTUMY
679                 Zvolenie prvého dóžu
zač. 9. stor      Rozvoj Benátok ako obchodného prístavu
1081               Benátky získali byzantské obchodné privilégiá
1190               Koniec arabskej nadvlády nad obchodom v Stredomorí
1192               Benátky dopravovali križiakov na lodiach do Konštantínopola
1381               Benátky porazili Janov a ovládli celý trh
zač. 15. stor.   Hospodárske centrum Európy sa premiestnilo na sever


Späť