BYZANTSKÁ RÍŠA

(476 - 1453)


Byzancia zdedila východnú časť Rímskej rÍše a pretrvala
potom takmer celé jedno tisícročie, až dovtedy, než ju zabrali osmanskí Turci.


^Byzantská ríša s centrom v Konštantínopole dohliadala na trh medzi Východom a
Západom a dlhé roky ovládala Čierne i Stredozemné more.

Pomenovanie Byzancia pre Východorímsku ríšu je odvodené od pomenovania bývalého gréckeho prístavu Byzantion. V roku 330 ho cisár Konštantín prebudoval a premenoval na Konštantínopol. Slovania používalinázov Carihrad. Okrajové územia Východorímskej ríše Zabrali kmene barbarov, a preto museli prví byzantskí cisári Anastázius I. (Anastasios) (491- 518) a Justinián I. (527 - 565) bojovať za vrátenie povodného rímskeho územia.

^ Justinián I. vládol v Byzancii spoločne so svojou manželkou Teodorou 38 rokov.
Vydávali zákony, reformovali a obnovovali moc a územie ríše.
Položili základy vynikajúcej byzantskej kultúry, boli patrónmi umenia a literatúry a nechali vystavať veľa kostolov.

^ R. 537, za vlády Justiniána, bola dokončená Hagia Sophia (Chrám Božej múdrosti). Na stavbe sa podieľalo 10 000 ľudí.
Neskor ju prestavali na mešitu a teraz slúži ako múzeum.

Justián I vrátil ríšu Vandalov, oprazil Ostrogótov a územie Talianska pričlenil k Byzancii. Za svojej dlhej vlády vyslal Justinián schopných generálov - Belisaria, Narsesa a Liberia - na výpravy, pri ktorých mali získať severnú Afriku, väčšiu časť Itálie a juh Španie1ska. Ríša v tomto období zahŕňala Balkán, Malú Áziu, Plesínu, Egypt, severné pobrežie Afriky, juhovýchodnú časť Pyrenejského polostrova a Apeninský poloostrov.Ríša pola oslabená po bojoch s Peržanmi. Veľa zo získaných území však stratili Justiniánovi nástupcovia. oddelili sa Longobardi, Bulhari a prichádzali slovanské kmene. Nové oživenie nastalo za vlády cisára Herak1eia (610 - 641), ktorý uskutočnil v ríši reformu, obnovil jej vnútornú stabilitu a zreformoval aj náboženstvo. Vyhnal sásánovských Peržanov okupujúcich Sýriu, Perziu a Egypt. Za jeho vlády sa Konštantínopol stal bohatým centrom vzde1anosti, rozvinutej kultúry a náboženstva. Výhodou bola aj dobrá poloha tohto mesta, ktorá umožňovala kontrolu nad obchodom medzi Áziou a Európou. Z ríše sa vyvážalo zlato, pšenica, olivy, hodváb a víno, ktoré sa vymieňali za koreniny, drahé kamene, kožušiny a eben z Ázie a Afriky. Najväčšie nebezpečenstvo predstavovali Turci a Arabi. V priebehu 7. storočia dobyli africké územia a časť Pyrenejského polostrova. V byzancii sa vastriedali dynastie: Justiniancov, Herakleiovcov, Macedómcov, komnénovcov a Palaiologovcov.
Kresťanstvo bolo štátnou cirkvou. Cisár bol považovaný za hlavu cirkvi.

^ Bohatá Byzancia bola častým terčom útokov moslimov.
Námorníctvo malo tajnú zbraň, ktorú r. 678 použili v námornej bitke proti Arabom (vynašiel ju architekt Kallinikos).
Išlo o tzv. grécky oheň - výbušnú zmes nehaseného vápna, smoly, síry a ropy, ktorá sa nedala uhasiť.

Obrazoborectvo

Starokresťanská tradícia neprípušťala zobrazovanie bytostí a nadprirodzených javov. Posun nastal v období pontifikátu pápeža Gregora I., ktorý vyslovil názor, že čím je písmo pre vzdelaných, tým je obraz pre negremotných. Vo východných častiach kresťanskej Európy začali veriaci pripisovať ikonám zázračné vlastnosti a stali sa predmetmi ich poverčivosti. Toto uctievanie obrazov nazývame ikonoklazmus.Byzantský cisár Lev III. Sýrsky, zakázal ediktom 730 akékoľvek uctievanie obrazov. Pápež Georg III. odsúdil jeho konanie a cisárovo obrazoborectvo preklial.
Po roku 843 bolo uctievanie obrazov povolené.

^ Byzantínci vyrábali zložité kríže, ikony, pokladnice a ďalšie posvatné relikviáre.
Tieto predmety sa stali dô1ežitou súčasťou života pravoslávnej cirkvi.

Východná schizma (rozkol)

Rozštiepenie kresťanskej cirkvi nastalo v roku 1054. Schizma bola dovŕšením procesu, ktorý sa začal v 6. stročí. Podnetom bolo súperenie medzi pápežom Mikulášom I. a patriarchom Foltiom. Spor vyvrcholil 16.7.1054, keď pápežský legét položil na hlavný oltár Chrámu sv. Sofie exkomunikačnú bulu proti konštantíno-polskému patriarchovi a jeho prívržencom.

^ Byzantská bazilika San Apollinare in Classe sa nachádza neďaleko Ravenny v Taliansku a pochádza zo 6. storočia.
V tejto dobe už byzantská kultúra opúšťala prvky starorímskeho štýlu.

^ Klasická byzantská pravoslávna mozaika sa nachádza na vnútornej strane kupoly baptistéria v Ravenne.
Zachytáva Jána Krstiteľa krstiaceho Ježiša, s bohom rieky Jordánsediacim opodiaľ.

Cirkevné mysie

Byzancia vychádzala zpedpokladu, že kto prijme byzanskú kultúru , nebude už nepriateľom Byzancie a bude možné ho aj politicky ovládnuť. Tak prišli na Veľkú Moravu aj Konštantín a Metod. Podobne to bolo aj v Bulharsku a na Kyjevskej rusi.

Macedónska dynastia

roku 867 nastúpil na trón macedónsky rod. Panovník Basileos II. Bulharobijca ríšu opäť priviedol k rozkvetu. V roku 1018 sa mu podarilo ovládnuť celé Bulharsko.

Dynastia Komnénovcov

V polovici 11. storočia nastúpila dynastia Komnénovcov.Panovala v období bojov s Turkami. Nástup Alexia I. Komnéna znamenal začiatok politického vzostupu. Manuel I. rozšíril vplyv ríše na celý Balkánsky polostrov. Bojoval aj s Turkami.

Začiatok novej krízy (1176)

Na svoje upevnenie ríša potrebovala prnikavejšie zahraničnopolitické úspechy. Cisári sa nsažili zreformovať právny systém. Hoci podporovali tozvoj remeselnej výroby v mestách i na vidieku, svoju vládu opierali o šľachtu. Preto ústupky šľachte viedli k rozkolísaniu celej spoločenskej a politickej štruktúry štátu. Ríša sa na konci vlády Manuela I. dostávala do krízy. Ríša bola neschopná brániť sa proti nepriateľom. V bytke pri myriokefalone v Malej Ázii utrpla byzantská ríša porážku od Seddžuckých turkov. Toto bol koniec Byzantskej ríše. V roku 1204. križiaci dibyli Konštantínopol. Na území Byzanskej ríše zriadili Latinské cisárstvo so sídlom v Konštantínopole.
Existovalo do roku 1261.

Forentská únia
Ríša sa bez pomoci západu nemohla udržať, preto 6.6.1439 bola vo Florencii podpísaná listina Laetentur coeli. Spečatila úniu medzi rímskou a pravoslávnou cirkvou. Západ nedokázal zaútočiť na Turkov, preto únia stroskotala. Byzantská ríša zivorila až do roku 1453, keď 29.5. sultán Mehmed II. dobyl Konštantínopol a ríša úplne zanikla.

^ ... Obrázková mapa zachytáva Konštantínopol r. 1422, predtým ako ho ovládli Turci.
Potom sa r. 1453 stal moslimským mestom a premenovali ho na Istanbul.
Mesto sa rozkladalo na výbežku zvanom Zlatý roh.


KĽÚČOVÉ DÁTUMY
476             Zánik Západorímskej riše
491-518      Cisár Anastázius I. byzantským panovníkom
527-565     Generáli cisára Justiniána I. znovu získali časť pôvodného územia Východorímskej riše
610-641      Císár Herakleios pozdvihol a rozširil Byzantskú ríšu
634-642      Arabi ovládli Palestínu, Mezopotámiu, Sýriu, Egypt a severnú Afriku
679            Bulhari dobyli balkánske územie
976-1025    Basileios II. vykonal v ríší reformy
1071          Seldžuckí Turci získali Anatóliu
1204-1261  Križiaci dobyJi a obsadili Konštantínopol
1453          Zánik Byzantskej ríše


Späť