KLÁŠTORNÁ TRADÍCIA

(269 - 1216)


Skupina kresťanov opustila rušnú Alexandriu a
uchýlila sa do egyptskej púšte, kde založila prvý kláštor.

Prvé dve storočia po zavedení kresřanstva žili niektorí veriaci ako pustovníci na opustených ostrovoch alebo na púšťach a trávili čas v modlitbách. Roku 269, spolu s niekoľkými ďalšími pustovníkmi založil sv. Antonín (Anton Pustovník) obec pustovníkov. Sv. Pachomius z nej potom vytvoril prvý kláštor.

^ Prvé kláštory pripomínali dediny, v ktorých strede sa nachádzal kláštorný alebo opátsky kostol a kapitulná sieň.
Boli tam aj kuchyne, stajne, obytné priestory a záhrády, ale aj knižnica a nemocnica. Dobre organizované kláštory
často dostávali od spoločnosti na oplátku za svoju činnosť almužny.

Jeho myšlienka sa šírila ďalej a vznikali ďalšie kláštory pre mníchov a mníšky. Niektoré klátorné komunity spájalo nasledovanie rovnakého duchovného vodcu a reguly. Najznámejší bol sv. Benedikt z Nursie, ktorý okolo roku 529 založil kláštor v Monte Cassino v Itálii. V benediktínskom ráde mnísi pracujú, modlia sa a slúžia omše spoločne. Od 10. storočia sa začali objavovať aj ďalšie rády. Mnísi v benediktínskom opátstve v Cluny (francúzsko) sa riadili prísnymi pravidlami chudoby a pokory. Reagovali tak na nešváry a bohatstvo v cirkvi. Cisterciánsky rád, založený okolo roku 1118, mal ešte prísnejšie pravidlá: mnísi trávili svoj čas modlením, rehoľní bratia vykonávali ťažkú prácu.

^ Mnísi a mníšky žili jednoducho, távili čas modlením, prácou, štúdiom a starostlivosťou o chorých.

František z Assisi založil roku 1209 františkánsky rád a pápež, ktorý sa usiloval potlačiť heretické hnutie, potvrdil roku 1216 domonikánsku rehoľu.

Kláštory a spoločnosť

Život v kláštore znamenal motlitby, prácu a spánok. Každý mních alebo mníška dostávali jedlo a ubytovanie, kutňu (odev) a po celý život bolo o nich postarané. To bolo viac, ako si mohli obyčajní ľudia dovoliť, a tak o nových členov nebola núdza. Mnísi a mníšky žili oddelene od vonkajších vplyvov, no napriek tomu kláštory zastávali v každodennom živote významnú úlohu. Najlepším spôsobom, ako získať vzdelanie, bol vstup do kláštora - väčšina mníchov vedela čítať a písať.

^ V mnohých kláštoroch boli aj škly a skriptóriá, v ktorých špeciálne školení mnísi opisovali knihy
Niektorí učení mnísi písali nové knihy o dejinách, lekárstve a filozofii; vznikalitam aj náboženské doktíny.

^ Stránka z Evanjeliára z Durrow, ktorý napísali a ilustrovali Írkí mnísi. Nádherne zdobené spisi boli vytvorené výhradne ručne.

^ Evanjeliár z Kellsu, kniha evanielií, začal vznikať vna ostrove Iona pri škótskom pobreží a dokončili ho v Írsku.
^ Stránky boli ilustrované v írskom ornamentálnom štýle. Táto stránka je z evanjelia sv. Matúša.

V kláštoroch sa uchovávali ručne opisované antické a biblické texty, ktoré boli základom vzdelanosti tých čias. Mnísi spísali veľa významných kníh, napr. Venerable(Ctihodný) Bede je autorom CIrkevných dejín anglického národa, dokončených roku 731.

^ Mních Venerable Bede žil v Kláštore v Jarrow na severovýchode Anglicka. Je známy ako "otec anglických dejín", pretože
je autorom Cirkevných dejín anglického národa. Bede ako prvý historik od narodenia Krista. Väčšina ostatných dejepiscov
vzťahovala udalosti na vyźnamné dátumy alebo vlády.

Niektorí mnísi zostávali v kláštoroch, iní odchádzali medzi ľudí, ďalší sa stali kňazmi na dvore kráľov, alebo biskupov. Väčšina kláštorov poskytovala útočisko pútnikom a cestujúcim. Mnísi sa starali aj o chudobných a chorých, modlili sa za ich duše a podávali im lieky vyrobené z bylín, ktoré pestovali na kláštorných pozemkoch.


KĽÚČOVÉ DÁTUMY
269          Sv. Antonín založil v Egypte prvú komunitu pustovníkov
asi 540    Sv Benedikt z Nursie vypracoval regulu benediktínskeho rádu
asi 930    Clunyjské reformné mníšske hnutie (910 založený kláštor Cluny)
asi 960    Založenie byzantského ortodoxného rádu
1054        Rozkol (schizma) pravoslávnej (východnej) a rímskokatolickej (západnej) cirkvi
1118        Založenie cisteriánskeho kláštora v Clairvaux
1209        František z Assisi založil františkánsku rehoľu
1216        Vznik dominikánskej rehole


Späť