ÍRSKO

(700 - 1350)


Toto obdobie Írskych dejín bolo v znamení trvalej nadvlády
cudzích panovníkov, od prvých invázií Vikingov
po následnú nadvládu Anglicka.


^V stredoveku sa v írsku rozkladalo pať kráľovstiev.
Normanskej nadvláde nepodliehala len malá oblasť okolo
Dublinu, tzv. Pale.

Írsko obývali predovšetkým galskí Kelti. Krajina bola rozdrobená na veľa malých kráľovstiev (tuath). Ich ustavičné spory a boje sa stali hlavnou prekážkou írskej prosperity. R. 432 pricestoval do Írska muž, ktorý zmenil vývoj írskych dejín svätý Patrik.


^T Na Cashelských skalách v grófstve Tipperary stoja ruiny Katedrály sv. Patrika.
Od r. 1101, po prijatí kresťanstva, označoval kríž (vľavo) miesto, kde korunovali
munsterských kráľov.

Putoval po írskom ostrove, obracal miestnych panovníkov na kresťanskú vieru a hlásal mier. Do 7. stor. sa Írsko stalo hlavným európskym centrom kresťanstva a írski mnísi odchádzali kázať na kontinent. R. 795 napadli Írsko Vikingovia a nasledujúcich 40 rokov rabovali a ničili tamojšie kláštory. Od r. 840 sa Vikingovia začali usádzať a vybudovali mestá, napr. Dublin, Waterford, Cork a Limerick. S írskym ľudom obchodovali, miešali sa s ním a prebrali aj mnohé jeho zvyky. Ostatné územie zostalo pôvodné, írske. K piatim najvačšírn kráľovstvám patrili Ulster, Leinster, Munster, Connaught a Meath. R. 976 sa kráľ Munsteru Brian Bórum vydal na výpravu proti svojim susedom. Do r. 1011 získal nad Írskom moc, ale po jeho smrti sa usilovali o postavenie najvyššieho vládcu aj ostatní panovníci. Posledným silným veľkokráľom bol Toirrdelbach Ua Conchobair (Turlough O'Connor) v Connaughte. Po jeho smrti r. 1156 bojovali o vládu dvaja panovníci. Jeden z nich, Diarmait MacMurchada z Leinsteru, požiadal o pomoc Normanov z Anglicka.


^Leinsterský kráľ Art MacMurrough s vojvodom z Gloucesteru
na ceste za uzatvorením mieru počas normanskej invázie.

Príchod Angličanov

Diarmaitu MacMurchadu podporil Richard FitzGilbert de Clare, gróf z Pembroke, ktorý potom získal za manželku MacMurchadovu dcéru a zdedil Leinster.


^Richard FitzGilbert de Clare, vojvoda z Pemboku,
napadol Írsko r. 1170 z normanského sídla Pembroke
vo Walese. V nasledujúcom roku sa stal kráľom Leinsteru.

Spolu s ďalšími Normanmi napadli r. 1170 Írsko a zaberali pre seba írsku podu. Tento stav vzbudil pozornosť anglického kráľa Henricha II., ktorý sa vyhlásil za vládcu Írska. Veľa Írov ho podporovalo zo strachu pred chaosom a normanská šľachta bola potlačená. Rovnako ako predtým Vikingovia i Normani prijali veľa írskych zvykov. R. 1366 vydal syn Eduarda III., Lionel, nariadenie, ktoré zakazovalo na území obsadenom Anglickom írsko-normanským rodinám hovoriť po gaelsky, aj sobáše Normanov s írskymi ženami. Táto požiadavka nebola splnená a normansko-írske rody sa pozerali na Angličanov ako na nevítaných cudzincov. Koncom 15. stor. podliehalo anglickej vláde jediné územie v okolí Dublinu, tzv. Pale.


^Pri neúspešných ťaženiach Angličanov do Írska v r. 1367 - 1400
zásobovali anglické oddiely lode plávajúce cez írske more.


^Sekery, halapartne a meče hlavné zbrane,
ktoré používali rytieri na križiackych výpravách.


KĽÚČOVÉ DÁTUMY
432           Sv, Patrik priniesol do Írska kresťanstvo
795          Začiatok vikinských nájazdov - ničenie Írskych kláštorov
840           Usadzovanie Vikingov, zakladanie obchodných miest na pobreží
1014         Brian Bórum, kráľ Munsteru, porazil v bitke pri Clontarfe Vikingov
1148         Richard FitzGilbert de Clare povýšený na grófa z Pembroku
1166         Ruaidrí Ua Conchobair sa stal prvým kráľom Írska od r. 1014
1170         Invázia Normanov na územie Írska pod vedením Richardade Clare
1171         Richard FitzGilbert de Clare sa stal kráľom Leinsteru; Henrich II. si podrobil Írsko
1366         Írsko-normanské povstanie proti anglickému nariadeniu,
                zakazovalo gaelčinu a zmiešané manželstvá
30.r.16.stor.   Henrich VIII. znovu získal kontrolu nad Írskom


Späť