ISLAM

(622 - 750)


Islam sa veľmi rýchlo rozšíril a ovplyvnil veľa civilizácií.
Vďaka nemu vyrásda za 150 rokov rozsiahla ríša,
kde sa dodržiavali prísne náboženské pravidlá.

Do 7. storočia Arabi žili len na Arabskom polostrove. Obyvatelia sa tu živili chovom dobytka a obchodovaním. Karavánové cesty križivali celý polostrov. Vznikali strediská. Takýmto strediskom bola aj Mekka. Žil tu rod Kurajšivcov. Tento rod strážil jaskyňu s meteoritom. Z tohto rodu pochádzal aj Mohamed. Narodil r. 570 v Mekke. Zivil sa obchodom. neskôr sa oženil s bohatou ženou, prestal obchodovať a začal sa venovať náboženstvu. V tej dobe Arabi uctievali veľa rôznych bohov. Mohameda ovplyvnila židovsko-kresťanská viera v jedného boha. Chcel zjednotiť všetkých arabov, preto prišiel s novým náboženstvom- Islamom. Slovo islam znamená "oddanosť Bohu". Arabi v pribehu niekoľkých storočí vybudovali rzsiahlu ríšu od Indie až po Pyrenejský polostrov. Islam bol zmesou viacerých náboženstiev. Mohamed tvrdil, že prostredníctvom archanje1a Gabriela (Džibrá'íla) prežil prvé zvestovanie od Boha (Alaha). Tieto zjavenia (Božie slovo) sú zachytené v Koráne, svatej knihe moslimov, ktorú podra legendy Mohamedovi zjavil prostredníctvom archanje1a Gabriela sám Alah.

^ Moslimský portrét archanjela Gabriela (Džibrá'íla). Moslimovia považovali Gabriela za Alahovho posla k prorokovi Mohamedovi.

Mohamed sa pokladal za nástupcu Abraháma, Mojžiša a Ježiša Krista. Vyzýval arabov, aby zničili pohanské modly a prestúpili na islam. Každý moslim má vyznávať päť hlavných pravidiel:
1, Vyznať vieru verejne.
2, Päťkrát denne sa modliť salat,
otočený smerom k Mekke.
(salat je motlitba)
3, Musia dodržiavať ramadán.
(od východu slnka po západ nesmú nič jesť)
4, Musia platiť zakat.
(zakat je náboženský daň)
5, Aspoň raz v živote musia navštíviť Mekku.

^ Moslimovia často cestovali ako obchodníci a bádatelia a súčasne šírili myšlienky islamu.
Podľa Koránu mal každý moslim aspoň raz za život vykonať púť do Mekky.

Potom čo Mohamed začal so svojím učením, cítili sa vládcovia v Mekke ohrození. V roku 622 musel Mohamed utiecť do mediny. Tento rok sa stal začiatkom moslimského kalendára-hidžra.V Medine Mohamed založil moslimskú spoločnosť a nechal postaviť mešitu. Počet jeho učeníkov rýchlo narastal, pretože veľa Arabov trpelo chudobou a islam hlásal spravodlivejšiu spoločnosť. V roku 630 sa Mohamed vrátil s armádou a dobyl Mekku. Bola to svätá vojna tzv. džihád. Stal sa vládcom Mekky, vyhnal neveriacich a zakázal ich bohoslužby. Zomrel r. 632. Mohamedov nástupca sa volá kalif. Úrad zahŕňa politické vedenie a ochranu islamu. Prvým kalifom bol Abú Bakar a ďalším bol Omar I. po smrti Osmara nastúpil rod Umajovcov. Centrum štátu bolo v Damasku. Správu ríše zdokonalil rod Abásovcov (po nich nastúpil rod Sasánovcov). Štát rozdelili na malé celky. Na čele každej provincie stál emír.Kalifov nástupca sa volá vezír. Mal veľké právomoci. Centrum štátu bolo v Bagdade. Za 10 rokov dobyli Arabi pod vedením kalifa Umara Sýriu a Pa1estínu (porazili Byzantíncov), Mezopotámiu a Perziu (rozprášili Sásánovcov), získali Egypt a Líbyu.

^ Skalný dóm, známy ako "Umarova mešita", sa nachádza v Jeruzaleme na mieste, kde stával Šalamúnov chrám.
Mešita bol a dokončená r. 692 a je postavená na mieste, kde sa podľa legendy začal Mohamedov mystický výstup do neba.
Túto ukážku ranej islamskej architektúry zdobia geometrické a rastlinné motívy.

Po smrti kalifa Usmana nastali spory medzi miestodržitefom v Damasku Mu'áwijom I. a kalifom A1ím, Mohamedovým zaťom. Alího r. 661 zavraždili a jeho smrť viedla k trvalému rozde1eniu moslimov na sunnitov a šíitov Alího nasledovníkov. Islam má päť kníh. Dve hlavné sa volajú korán a suna. Podľa šítov Môžu byť kalifovia iba potomkovia Mohameda. Uznávajú iba korán. Podľa sunitov môže byť kalifom ktokoľvek. Uznávajú aj korán aj sunu.

Arabská kultúra

Arabi rozšírili arabské čísla.Nadviazali na Aristotelovu filozofiu a vychádzali z nej vo svojich úvahách. Vykladačmi a šíriteľmi tejto filozofie boli Ibn Sina(Avicena) a Ibn Rušd (Averzoes). Arabi boli obchodníci. Vďaka tomu sa do Európy dostali nové tovary. Arabi mali na vysokej úrovni mapy a cestopisy.

^ Na svoju dobu bola arabská znalosť medicíny, lekárskej a chirurgickej techniky veľmi rozvinutá.
Na obrázku vidíme lekára, ktorý napráva zlomenú končatinu.


^ Arabi sa vyznali v astronómii. Astroláb im umožňoval orientáciu v púšti i na mori.


^ Na plavbu používali Arabi dhau. Tieto drevené lode mali trojuholníkovú plachtu a používali sa na prepravu nákladu i osób.

Sedžudskí turci

Ovládali prednú Áziu až po pobrežie Stredozemného mora. Obsadili aj Jeruzalem, ktorý chceli späť kresťania.

^ ... R. 636 v bitke pri rieke Jarmuk (Sýria) porazili moslimovia byzantské vojsko, ktoré mala dvojnásobnú presilu. Pre Byzanciu znamenala porážka značnú
stratu. Moslimovia získali Sýriu a Palestínu, najbohatšie byzantské územia, usadili sa v Jeruzaleme a položili základy vzniku veľkolepej ríše.

Križiacké výpravy

V roku 1095 pápež Urban II.vyhlásil prvú križiackú výpravu. Celkovo bolo osem výprav, ale cirkev schválila iba niektoré. Cirkvou nebola povolená ani detská výprava. Viac ako polovica detí zomrela cestou, ostatné predali do otroctva. Častým dôvodom, pre ktoré šľachta podnikala výpravy bola sláva. Chudobní ľudia tieto výpravy často podnikali kôli viere v Boha, sľubu zrušenia poddanstva a bohatej koristi. Najúspešnejšia bola tretia križiacka výprava. Bojovali v nej Fridrich I. Barbarosa, Filip II. August a Richard I. Levie srdce. Výpravy mali aj pozitívny vplyv. Do Európy sa dostali nové plodiny (citrusy, cukrová trstina, bavlník...) koreniny, masti, porcelán, veterné mlyny, lepšia osobná hygiena. posledná výprava bola v roku 1291.


KĽÚČOVÉ DÁTUMY
610             Prve Mohamedovo videnie
622            Hidžra - útek do Mediny
630             Mohamed sa usadil v Mekke a založil islamský štát
634-644      Moslimovia získali Palestínu, Sýriu, Perziu a Egypt
656-661      Alího kalifát - roztržky medzi sunnitmi a šítmi
661-680      Založenie dynastie Umajjovcov (Mu´áwija I.)
711            Arabi napadli Pyrenejský polostrov
732            Frankovia porazili Arabov pri Poitier (Francúzsko)
750            Abbásovci zosadili Dynastiu Umajjovcov


Späť