KAPETOVCI VO FRANCÚZSKU


Po franskej dynastii Karolovcov sa r. 987 ujala vlády vo Francúzsku
dynastia Kapetovcov. S cielom zjednotiť Francúzsko a vytvoriť z neho hrdú
krajinu ju založil Hugo Kapet.

^Keď sa Hugo Kapet ujal vlády, Francúzsko bolo rozdrobené na feudálne
panstvá a kráľovstvá. Jeho rozdrobenosť podporovali aj sobáše a meniace
sa politické aliancie. Ciel'om Kapetovcov bolo zjednotenie Francúzska
pod žezlom jedného panovníka.

Kapet bola prezývka, ktorú HugO získal podľa krátkeho plášťa, ktorý nosil ešte ako opát. Ako franský vojvoda bol pôvodne priamym poddaným posledného kráľa dynastie Karolovcov, ale r. 987 ho zvolili za francúzskeho kráľa. Jeho pozícia však nebola veľmi pevná - z Paríža vládol severnému Francúzsku, ale vojvodovia v Normandii, Burgundsku a Akvitánii mali takmer rovnakú moc.

^Dynastia založená Hugom Kapetom zanikla r. 1328.
Tento stav nepriamo zapríčinil i úpadok neskorších
francúzskych kráľovských rodov Valois a Bourbon.

^Biskup Asselin, miestny vládca, odovzdáva Hugovi Kapetovi kľúče od mesta Laon.

Formovanie Francúzska

Kapetovci chceli vytvoriť z Francúzska jednotný, hrdý a prosperujúci štát. Vplyv Kapetovcov a francúzske národné cítenie vzrástli za vlády Ludovíta VI. Tučného (1108 - 1137), ktorý sa spojil s predstaviteľmi cirkvi proti Nemecku a Anglicku. Francúzska šľachta sa zaujímala skôr o vlastné blaho ako o rozkvet francúzskeho kráľovstva. V zhľadom na sobáše medzi šrachtickými rodmi vznikala deľba a zlučovanie majetkov, čo vyvolávalo problémy.

^Kostol sv. Martina z Aiguilhe v Burgundsku je pôsobivá stavba.
V tejto časti Francúzska vládli schopní vojvodovia, s ktorých
mocou nemohli kapetovski králi súperiť.

Francúzi a Angličania

R. 1152 sa kráľovná Eleonóra Akvitánska rozviedla so svojím manželom Ludovítom VII., ktorý sa zdržiaval na križiackych výpravách. Vydala sa za Henricha Plantageneta, budúceho anglického kráľa. Francúzsko tak stratilo rozsiahle územie, näjma Akvitániu. Rozdelenie Francúzska na dve časti viedlo ku konfliktu. R. 1214 získalo Francúzsko niektoré územia späť a do r. 1226 Ludovít VIII. upevnil jeho moc. V úsilí Ludovíta VIII. pokračoval Ludovít IX. (sv. Ludovít), ktorý dobyl juh a potlačil niekorko šrachtických povstaní. Napriek tomu v rukách šrachty spočívala veľká moc a Angličania to využili, pretože sa usilovali o nadvládu nad Francúzskom. Otázka moci vo Francúzsku nebola vyriešená a po páde Kapetovcov r. 1328 sa začala storočná vojna medzi Anglickom a Francúzskom. Kapetovci dali Francúzsku národnosť a stabilitu, ale ich presadenie ešte nejaký čas trvalo.

^Maľba zobrazuje syna Huga Kapeta Róberta II.,
francúzskeho kráľa v r. 996 - 1031, ktorého
exkomunikovali z cirkvi po problematickom sobáši so svojou sesternicou.

Opátstvá a katedrály

V stredoveku existovali dvaja hlavní zamestnávatelia stavitel'ov: kráľ a cirkev. V 12. a 13. stor. bolo založených veľa kostolov, kláštorov a katedrál, a to nielen na cirkevný popud. Stavby povzbudzovali hospodárstvo a symbolizovali veľkosť, stabilitu a bohatstvo. V Európe fungovala cirkev ako pán nad kráľom a cieľom panovníkov bolo získať si pápežovu náklonnosť. Nové kostoly boli znakom pokroku a prosperity a miestom, kde sa konali omše.

ˇOpátstvo Jumieges nechali okolo r. 1040 postaviť
Kapetovci, aby vytvorili z Francúzska silnú krajinu
a získali pre ňu podporu pápeža.

^Kapetovci znamenali pre Francúzsko bohatstvo a stabilitu.
Dokazujú to aj veľkolepé katedrály, napr. táto v Chartres.
Jej stavba sa začala asi r. 1195 a trvala 35 rakov.


Späť