DYNASTIA KAROLVCOV

(751 - 814)


Dynastia Karolovcov vytvorila prvú bohatú a silnú európsku ríšu.
.]ej obyvatelia pochádzali z germánskych "barbarov", Frankov.


^Ríša Karola Veľkého zjednotila vačšinu západnej Európy.
Zimné cisárovo sídlo Aachen ležalo neďaleko súčasného sídla
Európskej únie v Bruseli.

Frankovia sa usadili na území dnešného Belgicka a severného Francúzska. Ich vodca Chlodovik I. z dynastie Merovejcov (481 - 511) si za svoje sídlo vybral mesto Paríž. Chlodovik I. prijal kresťanstvo a získal tak rímsku podporu. Zjednotil franské kmene, porazil Galov i A1amanov (spojené germánske kmene) a Vizigótov. Založil novú ríšu, ktorá sa rozkladala zhruba na území dnešného Francúzska a časti Nemecka. Jeho nastupcovia získali Burgundsko, severné predhorie Álp až k Salzburgu, ako územie Bavorska a severného Durínska. Tato ríša sa volá Franská.Jej základom sa stali Grófstva na čele s barónmi. Popri nich existovali aj staré germánske kmeňové kniežatstvá. na ich čele stáli vojvodovia. tak existovala vojenská a provičná aristokracia. Provinčná mala prevahu najmä v bývalej Gálii. Z vojenskej sa neskôr vytvorila vrstva rytierov. Rytieri držali panovníkovu moc.

Právo

Za 5 storočí bolo vytvorených niekoľko kodifikovaných foriem ráva. najstarším je Sálsky zákonník. V tomto období správu palácov na starosti majordómovia. Neskôr mali aj politické a hospodárske funkcie. Oni vládli v štáte a v 7. storočí je tto už dedičný úrad. Pipin II. bol majordómom podarilo sa mu zjednotiť všetkých Frankov a pre papéža dobyl územie bývalého Ravenského exarchátu. Jaho synom bol Kerol Martel. Taktiež to bol ešte majordóm. Viedol Frankov v boji proti moslimom pri Poitiers (732) a zvíťazil. Zastavil prenikanie Umajjovcov. Podľa Karola Martela bola pomenovaná dynastia Karolovcov, ktorú založil jeho syn Pipin III. Krátky. V liste sa pýtal pápeža či je dobré ak kraľuje kráľ bez moci, alebo ten kto má skutočnú moc. Pápež mu odpovedal ze má vládnuť skutočný vládca. Pipin III. Krátky donútil kráľa vstúpiť do kláštora a v roku 751 nahradila dynastiu Merovejcov. Pápež túto dynastiu posvätil. Územia ktoré pipin zobral Longobardom daroval pápežovi.Pipinovej smrti r. 768 zdedili ríšu jeho synovia Karloman a Karol (Verký). Karloman zomrel r. 771 a všetka právomoc prešla na Karola (Verkého). Najprv dobyl zostávajúcu časť Francúzska a potom získal územie dnešného Nemecka, Talianska a Holandska a vytvoril rozsiahlu európsku ríšu. V strednej Európe porazil Sasov a Avarov a prinútil ich prijať kresťanstvo. Karol Veľký podporoval rímsku cirkev a rozširoval jej vplyv vo svojej ríši. Za jeho zásluhy ho pápež r. 800 korunoval za rímskeho cisára.


^Rímskonemeckých kráľov korunovali v palácovej kaplnke v Aachene.

Karol Veľký vydal nové zákony, nechal vybudovať školy, katedrály a kláštory, ktoré viedli irski, britskí a talianski mnisi. Na svoj dvor pozýval učitelov, pisárov, architektov a filozofov. Jeho sídlo v Aachene sa stalo hlavným centrom vzdelanosti západnej časti kresťanského sveta. Karol Veľký zomrel r. 814. Jeho nástupca Ludovít I. Pobožný vládol úspešne, ale po jeho smrti r. 843 si Franskú ríšti rozdelili jeho traja synovia (územie dnešného Francúzska, Nemecka a severného Talianska). Na území dnešného Nemecka (Východofranská ríša) vládla dynastia Karolovcov do r. 911, na území dnešného Francúzska (Západofranská ríša) do r. 987.


^Túto rezbu za slonoviny z pol. 9. stor., ktorá zobrazuje sv. Gregora a ďalších učencov pri práci, inšpirovala karolínska renesancia. Učenci
z Aachenu vytvorili nové písmo, tzv. karolínsku minuskulu, ktoré sa vyznačovalo čistými oblými tvarmi. Karol Veľký sa však nikdy nenaučil písať.

Korunovácia Karola Veľkého

Požehnanie cirkvi dodávalo krajine vačší rešpekt v zahraničí. Pre pápeža znamenala korunovácia Karola Veľkého r. 800 v Chráme sv. Petra v Ríme politický manéver proti Konštantínopolu. Na západe a východe vznikli dve veľké ríše. Karol Veľký ponúkol sobáš byzantskej cisárovnej Irene a sám dostal ponuky z Perzie, bagdadského kalifátu i z Európy. Existencia ríše Karola Veľkého výrazne poznamenala ďalší vývoj v Európe.


^Pápež Lev III. korunuje Karola Veľkého r. 800 za rímskeho cisára.

Francúzski Karolovci

Karol II. Holý (843-877)
Ľudovít II. (877-879)
Ľudovít III. (879-882)

Karolman (879-884)
Karol III. Tučný (885-888)
Eudes (Odo) Parížsky (888-898)
(Kapet)
Karol III. (898-922)
Róbert I. (922-923)
(Kapet)
Rudolf Burgundský (923-936)
Ľudovít IV. (936-954)
Ľudovít V. (986-987)

Cisári Rímskonemeckej ríše (Karolovci)

Karol III. Tučný (881-888)
Arnulf Korutansky (896-899)


^Tento zlatý relikviár Karola Veľkého zdobia drahé kamene.
Slúžil na uloženie častí lebky Karola Veľkého a vyrobili ho okolo r. 1350 v Nemecku.


^Karol Veľký bol veľký bojovník. Keď obsadil nejaké územie,
snažil sa zveľadiť podmienky života jeho obyvateľstva a podporoval chudobných.


KĽÚČOVÉ DÁTUMY
486-511           Merovejský kráľ Chlodovik zjednotil Franskú ríšu
732                  Karol Martel porazil Arabov v bitke pri Poitiers
751                  Pipin Krátky založil dynastiu Karolovcov
771                  Franským panovníkom sa stal Karol Veľký
782                  Karol Veľký porazil Sasov
90. r. 8. stor.    Karol Veľký porazil Avarov (na území dnešného Rakúska)
800                  pápež korunoval Karola Veľkého na rímskeho cisára
814                  Zomrel Karol Veľký
843                  Franská ríša rozdelená na tri časti


Späť