KONŠTANTÍNOPOL

(1204 - 1453)


Byzantská ríša pretrvala 1 000 rokov. Nakoniec na
Konštantínopol zaútočili osmanskí Turci a r.1453
mesto dobyli.

Byzancia bola ríšou s najvýznamnejším mestom Východu - Konštantínopolom. V neskoršom období jej existencie sa cudzie mocnosti približovali čoraz viac k sídelnému mestu a územie Byzancie sa zmenšovalo. Obyvatelia Byzancie pomaly klesali na duchu. Počas štvrtej križiackej výpravy zabrali r. 1204 Byzanciu križiaci a vytvorili tam Latinské cisárstvo. Grécki Byzantínci získali Konštantínopol spať r. 1261, ale Byzantská ríša už nikdy nedosiahla svoju predchádzajúcu moc; zničilo ju niekoľko občianskych vojen a vpád Turkov.

^ Janičiari (na obr. v slávnostnej rovnošate) boli
elitní vojaci osmanskej armády. Prví janičiari
pochádzali z radov mladých kresťanských vojnových
zajatcov, ktorých život bol ušetrený, ak prijali
islam a bojovali po boku Turkov.

^ Byzantskú baziliku Hagia Sofia v Konštantínopole
prestavali po vpáde Osmanov r. 1453 na mešitu. V tom
čase pristavali aj minarety.

Osmanskí Turci

Pred príchodom križiakov vstúpili r. 1077 seldžuckí Turci do Anatólie a založili tam Rúmsky sultanát. Okolo r. 1240 obsadili sultanát Mongoli a v 80. rokoch 13. stor. sa osmanskí Turci začali usadzovať na juhovýchode od Konštantínopola. Rýcho si vybudovali opevnenú ríšu a vyrážali na výboje do Európy, získali Adrianopolis (1365) a vytvorili tam svoje sídelné mesto Edirne. Tímúr (Tamerlán) ich r. 1402 porazil, ale už od 30. rokov 15. stor. Osmani vo svojich expanziách do Európy pokračovali. Do polovice 15. stor. získali Osmani dohľad nad vačšinou Grécka, Bosny, Albánska a Bulharska a pokúsili sa dobyť Uhorsko. Byzantskú ríšu tvoril vlastne už len Konštantínopol. Posledný útok na mesto viedol r. 1453 turecký sultán Muhammad II. Byzantský cisár disponoval 5 000 mužmi, zatiaľ čo Muhammad ich mal 100 000 až 150 000. Turci vytiahli svojich 70 lodí na pevninu, obkľúčili Konštantínopol, znemožnili mu obranu z mora a prekvapivo zaútočili. Obyvatelia Byzancie, chránení silnými hradbami, odolávali 54 dní, až nakoniec Muhammadovi najlepší vojaci dobyli mesto a ukončili existenciu Byzantskej ríše.

^ Záprahy volov a tisícky vojakov ťahali 70 malých
Muhamaddových galér cez pevninu, aby dosiahli
nechránený prístup na more pri Konštantínopole.
To im umožnilo obísť obranné pozície na mori a
dobyť mesto.

Noví moslimovia

Byzantská ríša položila základy výnimočnej stredovekej kultúry. Jej úpadok bol pomalý. Zmenila sa z veľkej mocnosti na malú krajinu s bohatými dejinami, ale mizivou perspektívou. Osmanskí Turci sa chceli v Európe presadiť, usádzali sa na dobytom území a podmanili si domáce obyvateľstvo. Osmani boli pôvodne turkménski moslimovia, ktorí prišli z Východu, ale bľadeli na Západ. Zabrali tradičné byzantské územia - Balkán, Čierne more, Anatóliu a Sýriu - a napádali aj ďalšie oblasti. Po získaní Konštantínopola (1453) zmenil Muhammad II. názov mesta na Istanbul, ale život bežal v rovnakých koľajach.

^ Muhammad II. bol jedným z najúspešnejších osmanských
sultánov. Mal dobré vzdelanie, nechal postaviť veľa
verejných budova znovu žaľudnil Istanbul obyvateľmi
zo všetkých kútov svojej ríše.

^ Freska z kláštora v rumunskom Moldavsku zobrazuje vpád
Osmanov do Konštantínopola r. 1453, poslednú hodinu tisícročného
trvania Byzantskej riše.

Moslimovia sa však dostali ďalej do Európy, čo vzbudilo zvýšenú pozornosť Európanov.

^ Strategicky umiestnené hradby mali za úlohu chrániť Bospor,
úzku námornú cestu, ktorá spájala Čierne a Stredozemné more.


KĽÚČOVÉ DÁTUMY
1071   Seldžuci porazili Byzantíncov a okupovali Anatóliu
1204   Križiaci dobyli Konštantínopol
1243   Mongoli ovládli seldžucký Rúmsky sultanát
1261   Byzantínci získali spať Konštantinopol
1280   Osmani z Anatólie sa priblížili ku Konštantínopolu
1389   Osmani porazili Srbov v bitke na Kosovom poli
1391   Osmani porazili križiakov v Bulharsku
1453   Definitívny pád Konštantínopola


Späť