MALI A ETIÓPIA

(1240 - 1500)


Na západe Afriky sa zvyšovala moc kráľovstva Mali, ktoré
získalo kontrolu nad obchodom so zlatom. Na východe bolo
kresťanské kráľovstvo Etiópia rozšéírením islamu izolované.

V r. 1240 spôsobil Sunďata, vládca malého západoafrického kráľovstva Malinkov, zánik Ghanskej ríše a založil nový štát, ktorý nazval Mali. Jeho štát bol dobre organizovaný a rozkladal sa na úrodnej pôde pri rieke Niger. Za Sunďatovej vlády získalo Mali dohľad nad obchodovaním so zlatom a stalo sa bohatým a mocným štátom. Do významných miest, napr. do Kumbi Sálehu, Djenné a Timbuktu, viedli cesty mnohých karaván putujúcich cez Saharu.


^ Medzi Mali a moslimským svetom
existovalo významné spojenie. Veľkú
mešitu v Timbuktu navrhol Abú Iskák
as-Sahilí z Granady.

Mestá v Mali obchodovali so slonovinou, zlatom a otrokmi, ktorých predávali do moslimského sveta i do Benátok a Janova. Dovážali soľ, látky, keramiku, sklo, kone a luxusný tovar. Timbuktu a Djenné sa stali strediskami tamojšej vzdelanosti, kde sa stretávala africká a moslimská kultúra. V Timbuktu bola univerzita a 100 škôl. Mali dosiahlo vrchol moci za vlády- Sunďatovho vnuka mansu (krára) Kankana Músu (1307 - 1337) a vtedy prijalo islam.

Prosperujúce mesto Timbuktu ležalo na rieke Niger.
Smerovali tam cesty mnohých karaván putujúcich
cez Saharu; v meste boli školy, univerzita, mešity
a tržnica.


^ Časť katalánskej mapy severozápadu Afriky zo 14. stOr.
Sú tu zakreslené dôležité mestá a obchodné cesty, ale
aj mansa Músa, veľký vládca Mali.

Músa vykonal r. 1324 púť do Mekky, kam sa odobral s 500 otrokmi a 90 ťavami naloženými zlatom. R. 1325 Mali získalo Songhaj ležiaci nižšie na Nigeri, ale r. 1335 vyhlásil songhajský vodca nezávislosť. Úpadok Mali sa začal v polovici 14. stor. a r. 1500 ho Songhajská ríša dobyla.

Založenie Etiópie

Na východe zanikla v 10. stor. stará Aksúmska ríša. Etiópiu založila okolo r. 1137 dynastia Zagwe. Vačšina národa vyznávala kresťanstvo. Ich koptskú cirkev zakázali s príchodom islamu, ale napriek tomu existovali kontakty s etiópskym kláštorom v Jeruzaleme. R. 1190 sa cisárom stal Lalibela, ktorý presunul svoje sídlo z Aksúmu do svätého mesta Roha, neskôr premenovaného na jeho počesť Lalibela. R.1270 založil Jekuno Amlak šalamúnsku dynastiu - jej členovia sa vyhlasovali za potomkov kráľa Šalamúna a kráľovnej zo Sáby. Etiópia sa rozširovala do východnej Afriky a pohlcovala rôzne kmene. Bola to jedinečná krajina, po dlhý čas nedotknutá vonkajšími vplyvmi, chránená a oddelená okolitými horami. Vrcholy rozmachu zažila táto ríša v 14. a 15. stor., ale už v 16. stor. sa začal jej vnútorný rozklad. Pre Európu znamenala Etiópia tajomnú kresťanskú ríšu, kde vládol legendárny kráľ kňaz Ján. Posledným panovníkom Etiópie bol Haile Selassie I. (vládol 1930 -1974), potomok Jekunu, zakladatera ríše.


^ Etiópčania stavali chrámy podľa krížového
pôdorysu vytesávali ich do skál. Obe ilustrácie
zachytávajú Kostol sv. Juraja vo svätom meste
Lalibela. Kostol spolu s jedenástimi ďalšími
postavili v 13. storočí.

Veľká mešita v Djenné

12. stor., keď založili Mali a prijali islam, mansa Músa nariadil vybudovať v starobylom meste Djenné, stredisku obchodu so zlatom, mešitu, Súčasná Veľká mešita bola postavená r. 1907 z hlinených tehál v tradičnom štýle.




KĽÚČOVÉ DÁTUMY
1137                 Dynastia Zagwe založila Etiópiu
90, r, 12. stor.   Založenie Lalibely -hlavného mesta Etiópie
1240                 Sunďata založil štát Mali
1270                 Jekuno Amlak založil šalamúnsku dynastiu; expanzia Etiópie
1307-1337         Mansa Músa, najvačší vládca Mali
1350                 Pomalý úpadok Mali
13.-14. stor.     Vrchol etiópskej kultúry
asi 1500           Songhajská ríša zabrala Mali


Späť