MNGOLSKÁ RÍŠA

(1206 - 1405)


Mongoli vytvorili najrozsiahlejšiu ríšu v dejinách.Jej
existencia netrvala dlho, ale napriek tomu sa zreteľne
prejavila v Číne, v Rusku i v islamskom svete.

^ V období najvačšej slávy, za vlády Kublajchána
v 13. stor., Mongolská ríša siahala od Tichého
oceána až po Čierne more.

Po smrti svojho otca sa stal r. 1180 vodcom nomádskeho kmeňa Mongolov, bojovných kočovníkov, 13-ročný chlapec. Volal sa Temiidžin. Dve tretiny jeho kmeňa sa od neho okamžite odvrátili, ale Temiidžin kmeň čoskoro opať zjednotil a chystal sa ovládnuť aj ďalšie mongolské kmene. Na stretnutí chánov (panovníkov) r. 1206 zvolili Temiidžina za "Vládcu celého sveta" - Džingischána.

^ Džingischán (1155 - 1227) bol veľký panovník,
vojvodca a organizátor. Pri jednom ťažení
postupovali jeho vojská krkolomnou rýchlosťou - 440 km
za tri dni. Džingischán zomrel na zranenia
po páde z koňa.

Prisľúbil budúcim generáciám Mongolov život v blaho byte a svoje panovanie začal vycvičením nemilosrdnej, rýchlej a disciplinovanej armády. Jeho hordy zastrašovali nepriateľov a vraždili všetkých, ktorí neutiekli alebo neprešli na ich stranu. Po niekoľkých nájazdoch získal Džingischán Turkestan, takmer celú severnú Čínu, Kóreu a potom sa obrátil na západ, aby dobyl Afganistan, Perziu a časť Ruska. Jeho úspechy čiastočne ovplyvnil fakt, že jednotlivé krajiny neboli zjednotené. V bitke boli Mongoli nezastaviteľní. Ich šípy doleteli ďalej ako kedykoľvek predtým šípy ostatných, mali rýchle kone a svojou taktikou často oklamali protivníka.

^ V bitke boli Mongoli nezastaviteľní. Ich šípy doleteli ďalej
ako kedykoľvek predtým šípy ostatných, mali rýchle kone a
svojou taktikou často oklamali protivníka.

Mongolská expanzia

Po Džingischánovej smrti dobyli cháni Ogedej a Mongke Arménsko i Tibet a vydrancovali východ Európy. Džingischánov vnuk Kublajchán (Kubilaj, Chubilaj) dokončil dobývanie Číny. Stal sa prvým cisárom dynastie JUan (1280 - 1368). Mongolská vláda zaviedla aj dobré novinky - ženy získali práva, učenci podporu, rešpektovali sa rôzne náboženské vyznania a panovníci pomáhali rozvoju obchodu. Cestovateľom z Východu na Západ sa otvorila ázijská Hodvábna cesta. Niektoré opatrenie tejto vlády neboli také správne - mongolská armáda bezcitne ničila mestá a zmasakrovala veľa ľudí. Ríša ]užný Sung na juhu Číny odolávala Mongolom 20 rokov, kým nepodľahla, a Dillíjsky sultanát im zabránil vniknúť do Indie. Mongolské expanzie sa skončili r. 1260.

^ Mongoli boli kočovníci a pochádzali z pustých mongolských
plání. Žili v prenosných jurtách (veľkých kruhových stanoch),
vyrobených z koží alebo látok. Chovali hovadzí dobytok, ovce,
kozy a kone. Pri obliehaní a dobývaní miest stavalo vojsko
pred bránami jurtové tábory.

Krutý Tímúr

Benátsky obchodník Marco Polo prežil na dvore Kublajchána 17 rokov (od r. 1275). Jeho rozprávanie prinieslo do Európy prvý pravdivý obraz o Číne a jej bohatstve. R. 1294, po Kublajchánovej smrti, začala táto schopná ríša upadať. Niektorí cháni, napr. z rodu Čagataja v Turkestane, ilcháni v Perzii a cháni Zlatej hordy v južnom Rusku, začali s budovaním vlastných malých ríš. Mongoli boli krutí, ale ani jeden z nich nebol taký ukrutný ako mongolsko-turecký panovník Samarkandu Tímúr (Tamerlán, 1336 -1405). So svojimi vojakmi sa v r. 1361-1405 vydával na lúpežné výpravy a brutálne vyplienil Perziu, Arménsko, Gruzínsko, Mezopotámiu, Azerbajdžan a Zlatú hordu. Napriek svojej krutej povahe podporoval Tímúr samarkandské umenie, astronómiu a architektúru. Po mongolskej kultúre však nezostali vo svete žiadne trvalé stopy, okrem škôd, ktoré napáchali Mongoli. V Číne a v Rusku panovala chudoba, moslimský svet žil v zmätku a dokonca aj európske krajiny, napr. Poľsko a Srbsko, veľmi trpeli. Po Tímúrovej smrti r. 1405 sa na vačšine územia, okrem Ruska a Turkestanu, krvavé mongolské výboje skončili.

^ Mongoli si obliekali do boja ľahkú zbroj
z kože a kovu. Viali za nimi veľké hodvábne
zástavy. Boli takí rýchli a neľútostní, že
veľa ich protivníkov sa za strachu vzdalo.
Ktokoľvek sa im postavil na odpor, bol
synom smrti.

Mongolské športy

Mongoli obľubovali jazdu na koni, zápasenie a lukostreľbu. Veľkí cháni podporovali šport, pretože slúžil na rozvíjanie bojových zručností a pomohol objaviť schopných vojakov. Za výsledky pri športových stretnutiach bol o možno získať aj povýšenie v armáde. Šport pomáhal utužovať tímovú prácu, ďalšiu z veľkých mongolských predností.

^ Mongoli prebrali od Peržanov hru pólo.

^ Mongolskí chlapci sa od detstva
cvičili v lukostreľbe a zápasení.


Späť