OBCHOD V EURÓPE

(1100 - 1450)


Začiatkom stredoveku bol v Európe zavedený nový
obchodný poriadok. Kráľovské rozhodnutia ovplyvňovali
svojimi hlasmi aj finančníci a obchodníci.


^V 12. stor. vznikali pozdrž obchodných ciest v Európe nové mestá.
Italskí obchodníci navštevovali trhy, napr. v Troyes, nakupovali
flámske látky a predávali tovar z Ázie.

Raný stredovek prebiehal v znamení európskeho rozmachu. Zvyšoval sa počet obyvatelov a na získanie potravín sa obrábalo čoraz viac pôdy. Vznikli tak prebytky, s ktorými sa mohlo obchodovať. V mestách ako Troyes, Lyon, Antverpy, Frankfurt, Lipsko, Londýn, Krakov a Kyjev sa konali pravidelné výročné trhy. Rozširovala sa riečna a námorná lodná doprava. Namiesto výmenného obchodu sa používali peniaze a ľudia začali obchodovať pre zisk. Židovskí finančníci, templári a niektoré obchodnícke rodiny sa špecializovali na požičiavanie peňazí a úschovu cenností. Najbohatšou časťou Európy sa stala ltália. Benátky a Janov patri1i k veľkým nezávislým prístavom a boli bankovými centrami; nakupovali sa tam koreniny, hodváb a iný luxusný tovar z Východu. Tovar z Ázie tam putoval cez Byzanciu, Egypt a Sýriu; z Afriky sa dovážalo cez Tunisko a Maroko. Obchodovalo sa s látkami, kožami, kožušinami, železom, plátnom, drevom, striebrom a otrokmi. V Európe sa vačšinou platilo striebornými mincami, ale v Ázii sa platilo zlatom. Tento systém spôsoboval problémy, a preto templári, židovskí finančníci a italskí kupci vynašli bankový systém, ktorý používal namiesto hotovosti zmenky a dlžobné úpisy. Primitívny priemysel vznikal v Porýní (Nemecko), v severnom Francúzsku, Flámsku a Anglicku, kam sa dovážali rôzne suroviny, napr. meď, kamenec, vlna a drevené uhlie, tu sa spracúva1i na výrobky a vyváža1i sa látky a iný tovar.


^V stredovekom meste sa zvyčajne raz týždenne konali trhy.
Predával sa dobytok, potraviny, výrobky z kovu a dreva,
látky i kože. Ľudia z vidieka sa tam stretávali a debatovali
o miestnych udalostiach.

Rozvoj obchodu

Objavila sa nová trieda obchodníkova zručných remeselníkov. Obchodníci bohatli vďaka nákupu a predaju, ale podstupovali aj určité finančné riziko, pretože cesty boli plné zbojníkov a na moriach vyčíňali piráti, a tak mohli prísť osvoj majetok.


^Na tejto kresbe je zobrazené jedno z nebezpečenstiev,
ktoré podstupovali stredovekí ľudia na cestách - zbojník
okráda cestujúceho. Zbojníci často striehli na svoje
obete pri cestách.

Obchodné spoločnosti, mestá a organizácie, napr. hanzový spolok na pobreží Baltského mora, postupovali spoločne, aby ochránili bezpečnosť obchodovania a v prístavoch a na tržniciach zakladali svoje pobočky. V záujme ochrany svojich obchodov sa stali Janova Benátky stredozemnými námornými mocnosťami. Okolo r. 1350 sa v Janove ponúkali poisťovacie služby, ktoré mali obchodníkom poskytnúť ochranu proti stratám a krachu. Bohatstvo a vplyv bankových domov, napr. Fuggerovcov v Augsburgu (Nemecko) a Mediciovcov vo Florencii (Itália) narastali. Vznikol nový obchodný poriadok a moc kráľov, šľachty a kléru sa zmenšovala v priamej závislosti od nárastu vplyvu obchodníkov a bankárov. Onedlho mohol vplyv tejto novej triedy zasiahnuť do rozhodovania kráľa.


^V Európe sa pozdrž hlavných ciest stavali stanice
pre poštových kuriérov a hostince. Kupcom, pútnikom
a cestujúcim poskytovali občerstvenie, nocľah
a oddýchnuté kone.

Hanzový spolok

R. 1241 založili dve nemecké mestá, Hamburg a Lubeck, Hanzu (obchodný zväz), ktorá sa r. 1260 zmenila na hanzový spolok a zahrnovala aj mnohé bývalé vikinské mestá. Z východnej Európy dovážali hanzové mestá najmä potraviny a suroviny a na Východ sa exportovali výrobky zo Západu. V 14. stor. ovládol hanzový spolok obchod medzi Anglickom, Nemeckom, Škandináviou a Ruskom.


^Pečať mesta Gdansk, jedného
z popredných miest hanzy.


^Hanzoví kupci používali tieto masívne lode (kogy) na prepravu
tovaru medzi baltskými a atlantickými prístavmi. Zakladali skladiská,
colnice, budovali bankové systémy a obranné stavby.


Späť