RÍMSKONEMECKÁ RÍŠA

(962 - 1440)


V roku 936 sa stal nemeckým kráľom Oto I. Veľký. Snažil
sa o vzkriesenie starého rímskeho impéria a r. 962 ho pápež
korunoval za cisára Rímskonemeckej ríše.


^Rímskonemecká ríša zjednotila nemecky hovoriace oblasti
a rozšírila svoju moc do Itálie, aby chránila pápeža, a súčasne
mala možnosť naň ho dohliadať.

Rímskonemecká ríša, zvaná aj Svätá ríša rímska nemeckého národa, nebola v skutočnosti ani svätá, ani rímska. R. 800 sa stal Karol Veľký rímskym cisárom a jeho ríša sa rozkladala najmä na území dnešného Nemecka a Francúzska. Po Karolovej smrti sa Franská ríša rozpadla a územia dnešného Francúzska a Nemecka existovali oddelene. Na území dnešného Nemecka bol kráľ najvyšším vladárom, ale musel si získať podporu mnohých vojvodov, kniežat a biskupovo Prvým panovníkom z iného než karolínskeho rodu sa stal r. 911 Konrád I. Franský. Neskôr chcel ctižiadostivý Oto I. Veľký (936 - 973) oživiť pôvodnú rímsku ríšu. Jeho úsilie prinieslo stabilitu vďaka tomu, že si podmanil všetkých vládcov, ktorí mali voči nemu dlhy, a aj preto, že porazil starých Maďarov. Oto I. zabral územie dnešného Česka, Rakúska a severného Talianska. R. 962 ho pápež korunoval na cisára a založil tak tradíciu Rímskonemeckej ríše, ktorá trvala až do r. 1806.


^Oto I. vládol na nemeckom tróne 37 rokov.
Z Rímskonemeckej ríše vytvoril rozsiahle a
stabilné impérium tým, že vo svojej krajine
zjednotil jednotlivé vojvodstvá a zabezpečil
si ich podporu.


^ Rímskonemecký cisár mal právo byť korunovaný za cisára v Ríme.
Veľa pápežov a cisárov sa nezhodlo v otázke moci a najvyššej autority.
Spôsobilo to problémy, pretože obe strany chceli vládnuť a zasahovať
do záležitostí tej druhej.

Pápeži a cisári

Niektorí pápeži chceli mať rozhodujúci vplyv na spravovanie kresťanskej Európy, ale často sa dostávali do konfliktov s cisármi. Katolíci museli pápeža poslúchať, a tak sa zvyšovala jeho moc. Pápeži chceli voliť cisára a cisári zas a chceli vyberať pápežov a mať dohľad nad cirkevnými záležitosťami. Konečné rozhodnutie padlo medzi Henrichom IV. a pápežom Gregorom VII. R. 1075 Gregor zrušil Henrichovo právo na voľbu biskupovo Henrich IV. vyhlásil zosadenie Gregora VII. Gregor VII. ho dal do kliatby a Henrich tak stratil možnosť zasahovať do cirkevných záležitostí i poslušnosti svojich poddaných. R. 1077 požiadal Henrich IV. pápeža o odpustenie.


^Henrich IV. sa vydal v januári 1077 do Canossy v Itálii, aby navštívil
pápeža a dosiahol odvolanie cirkevnej kliatby. Pápež Gregor VII. ho
nechal čakať tri dni v snehovej búrke a až potom mu odpustil
a zrušil jeho vyobcovanie z cirkvi.

Spory o voľbu biskupov sa skončili až r. 1122, ale mnohé diskusie pokračovali ďalej a nakoniec spósobili oddelenie cirkvi a štátu.


^ R. 1122 uzatvorili pápež a rímskonemecký
cisár v Katedrále sv. Petra vo Wormse na juhozápade
Nemecka dohodu, ktorá ukončila dlhodobý spor o tom,
kto bude menovať biskupov.


^ Šľachta zvyčajne stála na strane panovníka proti
pápežovi, ale niekedy sa vzbúrila. Vojaci vačšinou
podporovali šľachtu, ktorá im dávala pozemky. Roľníkov
na usadlostiach najímali vojaci i šľachta. Podobne mnísi
podporovali vyšší klérus, ktorý zasa podporoval pápeža.
Ide o tzv. feudálne usporiadanie, keď závislá osoba odvádza
dane a plní isté povinnosti výmenou za ochranu, pridelené
pozemky alebo udelené práva. Do feudálneho zväzku bol vtiahnutý
každý člen vtedajšej spoločnosti.


KĽÚČOVÉ DÁTUMY
911             Konráda I. Franského zvolili za nemeckého kráľa
936-973      Oto I. Veľký, nemecký kráľ a od 962 cisár Rímskonemeckej ríše
955             Oto I. porazil Maďarov
1056-1106  Vláda Henricha IV.; konflikt medzi pápežom a Henrichom IV.
1122          Wormský konkordát; dohoda medzi pápežom a cisárom
13. stor.    Vrchol politického vplyvu rímskokatolíckej cirkvi
14. stor.    Pápež stratil politickú moc
1438          Začiatok vlády Habsburgovcov v Rímskonemeckej ríši


Späť