Rytieri

(1100 - 1400)


Rytieri boli vycvičení jazdci-bojovníci, vybraní zo šľachtického
stavu. Zohrali významnú úlohu v križiackych výpravách aj v iných
stredovekých vojnách.

Šľachta poskytovala vojenské služby svojim kráľom, ktorí ju za ne obdarúvali pozemkami, titulmi a mocou. Ich bohatstvo postačilo na vlastníctvo mnohých koní, zbraní a služobníctva. Rytiermi sa často stávali mladší šľachtickí synovia, pretože najstarší potomok zvyčajne zdedil otcove majetky. Význam rytierskeho stavu sa výrazne prejavil v križiackych výpravách.


^Skrížené nohy postavy na hrobe normanského rytiera
naznačujú jeho účasť na križiackej výprave do Svätej zeme.

Niektorí sa na nich zúčastnili z túžby po získaní moci a majetku, iní z náboženských pohnútok a na ochranu pútnikov. Rytierstvo však neznamenalo len bojovanie. Od rytierov sa očakávala kultúrnosť, čestnosť, ochrana slabých a pomoc chudobným. Tieto vlastnosti sa označovali za rytierstvo, ale všetci rytieri tieto vznešené ideály nevyznávali.


^Tradícia trubadúrov vznikla v 11. stor. v južnom Francúzsku.
Títo potulní básnici a hudobníci spievali básne o romantickej láske,
dvornosti a viere.

Život rytierov

Výchova chlapca sa začala okolo siedmeho roka, keď ho prijali ako páža do šľachtického alebo rytierskeho obydlia. V 14. rokoch sa stal panošom, slúžil pri stolovaní, pomáhal svojmu pánovi do brnenia a sprevádzal ho do bitiek.


^Kľačiaci panoš pomáha svojmu pánovi obliecť brnenie do bitky.
Do 14. stor. nebola známa zbroj z plátovej ocele, rytieri
používali krúžkové brnenie.

Neskôr, ak si dobre plnil svoje povinnosti, ho pasovali za rytiera. Svoju zdatnosť predvádzali rytieri v predstieraných súbojoch, ktorým sa hovorilo turnaje.


^Na turnajoch rytieri bojovali medzi sebou a predvádzali tak
svoje schopnosti a statočnosť. Používali síce tupé meče
a kopije, no napriek tomu sa vyskytovali na turnajoch ťažké
zranenia a úmrtia. Na takých turnajoch sa predvádzali aj
predstierané obliehania a útoky na hrady.

Keď sa pri turnaji bojovalo o priazeň nejakej dámy, rytier získal jej rukavičku alebo šatku. Podporou romantických ideálov rytierskeho správania sa preslávi1i najma anglický kráľ Richard I. Levie srdce a francúzsky kráľ Ludovít IX. (Svätý). Pri križiackych výpravách zložili niektorí rytieri sľub čistoty a vstúpili do templárskeho, či johanitského rádu alebo do Rádu nemeckých rytierov.


^Najdôležitejšími rádmi v križiackych výpravách bol rád
špitálnikov sv. Jána v Jeruzaleme, tzv. johaniti (vpravo)
a rád templárov (vravo). Johaniti postavili v Jeruzaleme
nemocnicu pre pútnikov a templári mali svojej pôvodné sídlo
na terase jeruzalemského chrámu (Templum).

Templári vzbudzovali takú dôveru, že sa ostatným ľuďom starali aj o finančné záležitosti a nakoniec sa stali bankármi a v Európe si získali veľkú moc. Templársky rád však pre majetok a politický vplyv obvinili zo zneužitia moci a kacírstva a r. 1312 ho zrušili. Rád nemeckých rytierov sa r. 1226 usadil v Prusku (teraz súčasť Litvy). Iní rytieri vykonávali ďalšie misie po celej Európe napr. pápežom vyslaná križiacka výprava proti albigencom (katarskej sekte). Katari boli kresťania z juhozápadného Francúzska, ktorí nesúhlasili s pápežovou politikou. Od 14. stor. začala úloha rytiera ako čestného dvorana prevažovať nad jeho vojenskými aktivitami. Niektorí rytieri preukazovali dobré skutky, pomáhali ľuďom v núdzi a usilovali sa o spravodlivosť, zatiaľ čo iní sa len snažili získať moc a bohatstvo pre vlastné pohodlie. Medzi rytiermi vznikali často rozpory, čo bol nakoniec aj jeden z dôvodov krachu križiackych výprav.


^Sekery, halapartne a meče hlavné zbrane,
ktoré používali rytieri na križiackych výpravách.


KĽÚČOVÉ DÁTUMY
1095           Pápež Urban II. vyhlásil prvú križiacku výpravu
1099/1118  Založenie johanitského rytierskeho rádu
1119           Založenie templárskeho rádu
1209           Križiacka výprava proti albigencom(katarom)
1226           Rád nemeckých rytierov sa usadil v Prusku (Litva)
1291           Koniec križiackych výprav v Palestíne
1312           Pápež zrušil rád templárov


Späť