SELDŽUCKÍ TURCI

(1037 - 1243)


Od r. 1037 sa Seldžuci vydávali na výbojné výpravy
na Stredný východ, ukončili arabskú nadvládu nad islamským
svetom a pripravili podmienky na vznik Osmanskej ríše.


^Seldžuci sa šírili z Buchary do Bagdadu a neskôr na západ do Anatólie,
do blízkosti Konštantínopola. Anatólia (Turecko) potom prijala
moslimskú, nie kresťanskú vieru.

Turci žili pôvodne v malých kmeňoch v Turkestane v Strednej Azii. V 6. stor. sa kmene spojili a začali sa rozširovať do Ruska, Číny, Indie a Perzie. Niektorí Turci zanechali kočovný život a stali sa správcami a nájomnými žoldniermi. Slúžili Abbásovcom, Fatimovcom a dosiahli aj vysoké úrady. Turecké kmene, napr. Seldžuci, Osmani, Bulhari a Chazari, začínali zvačšovať svoj vplyv. Spojili sa aj s Mongolmi. V období islamu rozkvitli turecké mestá Samarkand a Buchara hospodársky i kultúrne.

Expanzia Sedžukov

Na východ od Kaspického mora žil kmeňový zvaz tureckých Oguzzov. V polovici 10. stor. sa od nich oddelila skupina Seldžukov a presunula sa na juh a na západ. Neskôr sa usadili v provincii Buchara a prestúpili na islam. Pod vedením náčelníka Tugril Bega vstúpili Seldžuci do Perzie a r. 1055 dobyli Bagdad. Abbásovský kalif vymenoval Tugril Bega za svojho sultána a v skutočnosti tak odovzdal ríšu do rúk Seldžukom. Seldžuci, pôvodne kočovný kmeň, sa stali vládcami islamského sveta. Tugril Begov synovec Alparslan sa stal r. 1063 sultánom. Získal Sýriu a Arménsko a dobyl Anatóliu. R. 1071 sa proti nemu postavil byzantský cisár. Alparslan najal normanských a tureckých žoldnierov a vydal sa do Arménska. Vojská sa stretli pri Mantzikerte. Seldžuci predstierali prehru a ústup a vďaka tejto taktike zvíťazili - keď ich Byzantínci začali prenasledovať, obrátili sa a byzantskú armádu porazili.


^Podobne ako ostatní kočovníci z ázijských stepí patrili i Seldžuci
k schopným jazdcom. S vynálezom strmeňov mohli na koni stáť a strieľať
šípy až v boji. Na obrázku vidíme ich víťaznú bitku proti Byzantíncom
pri Mantzikerte.

Seldžuci zajali aj byzantského cisára a požadovali zaňho výkupné. Toto víťazstvo položilo základy neskoršej Osmanskej ríše. Alparslan bol dobrý a mierumilovný panovník. S jeho požehnaním sa veľa Oguzzov a Seldžukov presunulo do Anatólie.


^Tento minaret Veľkej mešity (džámí) v Simnane (lrán)
je ukážkou typickej seldžuckej dekoratívnej práce s tehlami.
Seldžuci prijali okolo r. 970 moslimskú vieru a stali sa
nositeľmi a šíriteľmi islamu.

Malikšáh

Za vlády Alparslanovho syna Malikšáha (1072 - 1092) dosiahla seldžucká ríša svoj vrchol. Nový panovník bol patrónom vedy a umenia a vo svojom sídelnom meste Isfahán nechal postaviť nádherné mešity.


^Masdžidi džámi čiže Piatkovú mešitu (Veľkú mešitu)
postavili v Isfaháne v seldžuckom štýle. Seldžuci
boli veľkými obdivovateľmi vzdelanosti, architektúry
a kultúry.

Jeho vezírom bol uznávaný štátnik Nizámulmulk. V tých časoch získali Seldžuci celú Anatóliu (Turecko) a v blízkosti Konštantínopola založili rumelský sultanát. Po Malikšáhovej smrti sa ríša rozpadla na malé štáty a veľa seldžuckých sultanátov, napr. v Kirmáne, lraku, Sýrii a Anatólii, pretrvalo do 12. storočia. Neskôr, r. 1220, rozvrátili územie Mongoli ar. 1258 dobyli aj Bagdad.


^Detail dlaždiée z hrobky seldžuckého sultána
Kajkávusa I. v Sivase (Turecko). Seldžuci
zhotovovali nádherné a zložité vzory, ktoré
zdobili ich náboženské stavby.


^Seldžuci priniesli do abbásovskej ríše nový život,
ale v moslimskom svete pokračoval život v takmer
nezmenenej podobe. Táto scéna zachytáva život
v tržnici (tzv. súk) v Bagdade, ako mohol vyzerať
približne v 12. storočí.


KĽÚČOVÉ DÁTUMY
950   Seldžuci sa oddelili od oguzzských Turkov
1038  Seldžuci dobyli Chorasán (Afganistan)
1055   Seldžuci dobyli Bagdad
1071  Seldžuci porazili pri Mantzikerte Byzantíncov
1072  Vrchol seldžuckej ríše
1081  Založenie seldžuckého rumelského sultanátu
1092  Zomrel Malikšáh, rozpad seldžuckej ríše
1243  Invázia Mongolov: Seldžuci sa stali mongolskými vazalmi
1258  Mongoli zničili abbásovský kalifát


Späť