STARÍ BULHARI A SLOVANIA

(600-1453)


Bulharsko a Kyjevská Rus mali vo východnej Európe
významné postavenie. Prijatie ortodoxného kresťanstva
ovplyvni1o ich národy aj cirkev.

Starí Bulhari, predchodcovia dnešných Bulharov, boli potomkami turkotatárskych kmeňov, ktoré sa usadili pri rieke Volge v Rusku. Ich civilizácia dosiah1a vrchol v polovici 7. storočia. Potom ich porazili Chazari žijúci v oblasti pri dolnom toku Volgy. Veľa starých Bulharov potom prešlo do oblasti delty Dunaja. Postupne splynuli s tamojšími Slovanmi a založili bulharskú ríšu. Proti vplyvu bulharskej ríše sa postavila Byzancia, najmä potom, čo Bulhari r. 811 zabili v bitke byzantského cisára. V 9. storočí žiak sv. Cyrila (Konštantína) a Metoda - sv. Kliment Ochridský ukončil obrátenie Bulharov na ortodoxné kresťanstvo a tí sa tak dostali pod byzantský vplyv. Čiastočne mali úspech - bulharská ríša kresťanstvo prijala. Boje medzi bulharskou a Byzantskou ríšou však trvali až do r. 1018, keď boli Bulhari porazení. Za trest nechal Basileus II. Bulharobijca oslepiť 14 000 Bulharov. Prvá bulharská ríša zanikla r. 1018.


^ Bulhari r. 811 zabili v bitke byzantského cisára Nikefora I. Z jeho lebky nechali urobiť pohár, ktorý priniesli svojmu chánovi Krumovi.
Byzantskí cisári nazývali bulharských chánov cármi - titul neskôr prebrali ruskí panovníci.

Ortodoxná diplomacia

V Byzancii bolo medzi štátom a cirkvou tesné spojenie. Vysielali náboženské a diplomatické misie, a tak sa im podarilo obrátiť Bulharov na kresťanskú vieru. Katolicky Rím a ortodoxný Konštantínopol spolu súperili o vplyv nad východnou Európou. Kyjevská Rus prijala ortodoxnú vieru a zrodilo sa tu ruské pravoslávie. Cyriliku, slovanské písmo, ktoré dodnes používajú Rusi a Bulhari, pomenovali podra vierozvestca Slovanov sv. Cyrila. R. 1453 Byzantská ríša padla a centrom pravoslávneho nábožtnstva sa stalo Rusko.


^Na konci 9. stor. vznikla zásluhou žiakov vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda cyrilika.
Toto písmo bolo vytvorené pomocou gréckych písmen a hlaholiky a používali ho slovanské národy.

Kyjevská Rus - vzostup a pád

Slovania pochádzajú pravdepodobne z oblasti dnešného Bieloruska. Prvé štáty v Rusku boli slovanské a na ich čele stáli vikinskí (varjažskí) obchodníci (Ros - veslári). Ich predstaviteľom bolo varjažské knieža Rurik, ktorý r. 862 v Novgorode založil dynastiu Rurikovcov. Vikingovia udržiavali obchodné styky s Bagdadom a Konštantínopolom a z Kyjeva sa postup ne stalo bohaté obchodné centrum. Knieža Oleg z dynastie Rurikovcov koncom 9. storočia dobyl Kyjev, spojil najdóležitejšie centrá (Novgorod, Kyjev, Smolensk), a tak vznikol nový štát - Kyjevská Rus. Knieža Vladimír r. 988 prijal sobášom s byzantskou princeznou kresťanstvo a prinútil šrachtu a poddaných, aby sa obrátili na kresťanstvo, čo viedlo k rozvoju obchodu a kultúry. Kyjevská Rus získala v zahraničí významnú pozíciu. Za vlády Jaroslava Múdreho (1019 -1054) sa stal Kyjev nádherným centrom ríše s kontaktmi po celej Európe, ktoré mohlo súperiť s Konštantínopolom. Postavili chrámy, vydali prvé ruské zákony, vznikli prvé diela ruského umenia a literatúry. Kyjevská Rus sa rozkladala na ukrajinských stepiach a bola ľahko prístupná kočovným bojovníkom, napr. kmeňom Pečenehov a Polovcov.


^Vladimír, veľkoknieža Kyjevskej Rusi (asi 956 - 10 15), koketoval s katolíckym i ortodoxným kresťanstvom, moslimskou i židovskou vierou,
ale nakoniec sa, pravdepodobne z politických i náboženských dôvodov, rozhodol pre pravoslávie.
Viedol aj ťaženie, aby zabezpečil bezpečnosť územia svojej ríše.
Porazil Chazarov i Pečenehov a Polovcov, ktorí vyplienili Kyjev.

Začiatkom 11. storočia sa Kyjevská Rus začala postupne rozpadať a jej obyvatelia odišli do bezpečnejších severných oblastí. Tam začalo vznikať nové rozrastajúce sa centrum - Rusko, obklopujúce Moskvu.


^Táto prilba z 13. storočia patrila vládcovi suzdaľského kniežatstva, ktoré bolo súčasťou Kyjevskej Rusi.


^Kostol Panny Márie Ochrankyne na rieke Nerli je ukážkou raného pravoslávneho staviteľstva v Rusku. Kostol postavili r. 1165 v Bogoľubove.


^Hlavnou formou vyjadrenia pravoslávnej kultúry bola ikona, svatý obrázok. Veril0 sa, že má duchovnú a liečivú moc.
Maľovanie ikon sa rozšírilo z Byzancie na Kyjevskú Rus. Ikona sa stala súčasťou ruskej duchovnej kultúry.


Späť