VEDA A TECHNIKA

(1101 - 1460)


Šírenie nových poznatkov z Číny a islamských
krajín viedlo k novému rozšíreniu vzdelanosti
prakticky v celej Európe.

V oblasti vedy a techniky boli Číňania, Indovia a Arabi vždy pred ostatnými národmi o niečo vpredu. Križiaci, ktorí sa vrátili z Palestíny, priviezli arabské poznatky o lekárstve, technike, astronómii a matematike. Ako prvé získavali tieto znalosti vačšinou mestské štáty Benátky a Janov, a to vďaka svojim obchodným kontaktom. verký matematik Fibonacci (Leonardo Pisano) z Itálie založil svoju prácu na informáciách z arabských kníh. Angličan Roger Bacon, jeden z najvačších západných vedcov, postavil svoje učenie na poznatkoch z moslimského Španielska a Egypta.

^ Okuliare pre ďalekozrakých začali ľudia
používať okolo r. 1299, okuliare pre krátkozrakých
sa objavili až okolo r. 1517.

^ Mnísi destilovali alkohol (acqua vitae - živá voda) z vína
a vyrábali alkoholické nápoje. Skvasené obílie slúžilo
na výrobu whisky.

^ Sluha umýva riad v hradnej kuchyni. Choroby sa
v tomto období vyskytovali veľmi často, pretože
hygiena bola neznámym pojmom.

Tlač

Výroba papiera sa do Európy rozšírila z Arábie na konci stredoveku. Kórejci a Číňania vynašli pohyblivý tlačiarsky stroj, ktorý sa neskôr staval aj v Európe a znamenal začiatok skutočnej revolúcie v šírení poznatkov.

^ Po zavedení mechanického tlačiarskeho stroja sa výroba kníh
zrýchlila a skvalitnila. Knihy boli o trochu lacnejšie, ale mohli
si ich stále dovoliť len bohatšie vrstvy, ktoré boli gramotné.

Vačšina stredovekých kníh bola ešte stále napísaná ručne a vačšina ľudí v Európe nevede1a čítať.

^ Ranné stredoveké knihy boli napísane ručne na listoch pergamenu
zviazaných do drevených dosák. Knihy boli vzácne a drahé.

Pokroky v Číne

Písmo a vzdelávanie boli v Číne vermi pokročilé, rovnako aj lekárstvo, matematika a ďalšie vedy. Štátni úradníci, tzv. mandaríni, museli byť gramotní a vzdelaní. Tento stav napomohol rozvoj vied a techniky. Nové myšlienky priniesli aj Mongoli a mingská Čína ich neskôr dobre využila.

^ Číňania boli zručni metalurgovia. Skupina robotníkov
na obrázku za 14. stor. zhotovuje lodnú kotvu.

^ Veľký mongolský vládca Číny Kublajchán založil v 13. stor.
v Pekingu inštitút moslimskej astronómie, ktorý skúmal dôležité
udalosti na oblohe. Na čínskom dvore existoval aj zvláštny úrad
pre astronómiu.

Šírenie vzdelansti

Vo svete sa šíril svieži skúmavý duch. Arabi sa učili od východných národov a Európania od Arabov. Prví Európania zo Západu, napr. Benátčan Marco Polo, ktorí putovali na Východ, prinášali so sebou aj európske myslenie. Po páde Konštantínopola sa do Európy rozšírilo značné množstvo byzantskej vzdelanosti, pretože mnohí byzantskí učenci museli z Konštantínopola odísť do Itálie. Pri plavbe Čeng Chea z Číny do Indie boli na jeho lodi aj učenci, ktorí mali zaznamenávať informácie o navštívených miestach.

^ Tento špeciálny kamenný aztécky kalendár používal systém mesiacov
s 20 dňami. Každý rok mal 18 mesiacov a 5 nešťastných dní (nemontemi).
Tvár uprostred patrí slnečnému bohu Tonatíuhovi.


KEDY SA TAK STALO
1040   V Číne vyrobili vymeniteľné litery na tlač z výšky
1100   Križiaci priviezli do Európy arabské poznatky
1202   Taliansky matematik Fibonacci napísal Liber abaci,
          poznatky o hindsko-arabskej algebre a aritmetike
1260   Angličan Roger Bacon spísal zákony odrazu a lomu
1275   Prvá pitva ľudského tela


Späť