VEDA A TECHNIKA

(501 - 1100)


Najvačší vynálezcovia a vedci tejto epochy pochádzali
z Arábie a Číny. Európa značne zaostávala a Američania
len napodobňovali svojich predkov.

V Arábii a Číne vznikli nezávisle od seba mnohé objavy. Medzi obidvoma oblasťami však existovalo spojenie, a tak sa mohli navzájom učiť. Arábiu ovplyvnili nové poznatky z Indie a Perzie, napr. používanie čísla nula a prevzali aj desiatkovú sústavu od Indov. Po celom svete bola známa liečivá sila rastlín, ale ich znalosť bola najdokonalejšia práve u Číňanov a Arabov. Arabskí lekári spísali lekárske knihy, z ktorých čerpali poznatky čínski i európski učenci.

^ V tomto období zaznamenali Arabi značné pokroky
v medicíne. Na obrázku z arabského rukopisu z 12. stor.
vidíme lekára a lekárnika, ktorí pripravujú z bylin liek
pôsobiaci proti účinkom jedu.

Znalosti akupunktúry Číňania zrejme neskôr využili aj pri očkovaní a injekčnej liečbe. K čínskym vynálezom patria magnetické kompasy pre navigáciu v púšti a na mori, pušný prach používaný pri ohňostrojoch a signalizácii.

^ Pri náboženských oslavách Číňania robili ohňostroje,
ktoré dokázali odpaľovať aj z veľkých šarkanov vysoko
na oblohe.

^ Číňania vynašli kompas zhotovený zo zmagnetizovaného
kovu a kameňa. Postava na jednom z týchto kompasov
ukazuje na juh.

O niekoľko storočí neskôr ho Európania použili ako strelivo. Čínske lode, tzv. džunky, boli najvačšie na svete a s ich dokonalosťou mohli súperiť len vikinské lode. Číňania vynašli riečne lode s pohyblivým zadným kormidlom a konštruovali veľké drevené stroje, ktoré používali pri výrobe látky, zavlažovaní polí a zdvíhaní ťažkých nákladov. Vynašli aj tlačiarsky lis, používali farbivá, štetce a pestovali nové druhy zeleniny.

Knihy a ideály

Jeden z najvačších krokov vpred v tomto období sa odohral v oblasti tlače. Od 6. stor. sa v Číne používali drevené štočky, do ktorých sa vyrezávali celé stránky. Onedlho sa začali používať pohyblivé typy pre jednotlivé znaky, a tak sa stránky mohli zostavovať rýchlejšie a tlačiť rýchlejšie vo vačšom množstve. V polovici 8. stor. prebrali čínsku znalosť výroby papiera Arabi a ďalej ju odovzdali do Európy. Arabi sa vyznali v matematike a astronómii; zakreslili tie najpresnejšie mapy, aké boli v tej dobe k dispozícii.

^ Arabi boli veľkí astronómovia a súhvezdia zakresľovali ako
ľudské postavy. Obrázok znázorňuje súhvezdie sernej oblohy Cefeus.
Vynašli aj astroláb, ktorým mohli merať uhol hviezd na horizonte.
Tieto údaje im poslúžili pri navigácii a zostavovaní hviezdnych máp.

^ Arabi ďalej rozvíjali technické poznatky starovekých Grékov,
Peržanov a Indov. Zostrojovali stroje, ktoré poháňala energia
padajúcej vody alebo zvierat a ktoré prenášali pohyb pomocou
ozubených kolies.

Prvé univerzity na svete boli založené v moslimských mestách ako Káhira, Bagdad, Córdoba a Samarkand. Tento vývoj však nevyústil do technickej revolúcie; vývoj sa po r. 1000 v Číne a moslimskom svete postupne spomaľoval.

^ Pri tavení kovov sa používalo drevené uhlie.
Drevo sa pálilo v milieroch a po pozvoľnom
vyhasínaní zastávalo drevené uhlie.

^ Obilie sa zberalo kosou (vpravo). Pomocou cepu (vľavo)
sa vymlátilo a zbavilo pliev.


KEDY SA TAK STALO
400   V Európe sa používali v mlynoch vodné kolesá
okolo 500   Používanie desiatkovej sústavy v Indii
593   Používanie drevených štočkov pri tlači v Číne
700   Veľké pokroky v chémii v Bagdade
751   Technológia výroby papiera sa rozšírila z Číny do moslimského sveta
810   V Perzii sa rozšírila algebra; Arabi prebrali desiatkovú sústavu
868   Najstaršia známa kniha vytlačená v Číne
900   Arabské pokroky v astronómii
900   Ďalšia etapa vývoja čínskeho porcelánu


Späť