VIKINGOVIA

(600 - 1000)


Vikingovia sužovali Európu 200 rokov. Boli však aj
obchodníkmi a osadníkmi a svojimi návykmi ovplyvnili
život mnohých krajín na celom kontinente.

Vikingovia sa na výpravy zo svojich povodných území v Nórsku, Dánsku a Švédsku vydávali od 8. stor. Na výpravách vyhľadávali dobrodružstvá, poklady a lepšiu poľnohospodársku pôdu. Z dreva vyrábali vynikajúce lode, ,ktoré mohli plávať na rozbúrenom mori i proti prúdu riek a ľahko sa s nimi pristávalo. Najprv sa zamerali na bohaté kláštory a pobrežné mestá, neskôr sa vydávali po Rýne, Seine a Loire a napádali mestá vo vnútrozemí. Tamojší vládcovia sa vykupovali zlatom a striebrom. Všetci Vikingovia však neboli bojovníci; boli medzi nimi aj roľníci, ktorí chceli získať nové pozemky, a obchodníci hľadajúci obchodné príležitosti. Vikingovia boli veľmi dobrí námorníci a obchodníci, na svojich dobyvačných a obchodných cestách doplávali až do Konštantínopola a Bagdadu.

^V 9. stor. razili Vikingovia mince za zlata a striebra,
a tak mala každá minca hodnotu, ktorú predstavovala.

^Ženy i muži nosili oblečenie, ktoré bol o nielen
praktické, ale aj pekné. Zlaté alebo strieborné
šperky im po rozlomení slúžili ako platidlo.

Vikinské lode

Vikingovia stavali výborné lode so silným kýlom, ktoré boli rýchle a pevné a pohybovali sa pomocou plachiet alebo vesiel. Keď to situácia vyžadovala, mohli sa ťahať po zemi Vikingovia tak prekonali dlhé vzdialenosti v Rusku, aby sa dostali od jednej rieky k druhej. Lode sa ľahko zakotvovali a nepotrebovali prístav. Dračie hlavy na prove mali odstrašiť zlých duchov, morské príšery a nepriateľov.


Vikingovia - obchodníci a osadníci

Na území Británie sa Vikingovia usádzali najmä v severnom a východnom Anglicku, severnom Škótsku, na ostrove Man a v Írsku. V Írsku zničili veľa kláštorov a založili prvé mestá. Vo Francúzsku sa usadili na území Normandie, ktorú im r. 911 poskytol západofranský kráľ, aby zabránil ich ďalším výbojom. R. 1066 podnikli Normani bojovú výpravu do Anglicka a začiatkom 70. rokov 11. stor. na Sicí1iu a do Itálie. Vikingovia sa vydali aj na Island, do Grónska a Severnej Ameriky. Niektorí z nich sa vypravili do Stredomoria, tiahli do Španielska, južného Francúzska, Itálie a Byzancie. Keď ich Byzantínci porazili, ponúkli im Vikingovia svoje služby ako bojovníci a obchodníci. Švédski Vikingovia získali Baltské more a ovládli obchodné centrá, napr. Visby, Kyjev a Novgorod. Pri splavovaní ruských riek sa stretáva1i s Bulharmi, Chazarmi, byzantskými a arabskými kupcami. V 11. stor. sa Vikingovia usadili a ich severné územia prijali kresťanstvo. Vikingovia sa značne podieľali na budúcnosti severnej Európy, založili obchodné cesty a mestá, usadili sa v Rusku, ovplyvnili Francúzsko, Holandsko, Poľsko, Britániu a Írsko, oslabili pozície Franskej ríše. Ich potomkovia, Normani, sa presadili v Európe a stáli na čele križiackych výprav. V dôsledku vikinských výbojov boli ľudia odkázaní na miestnych feudálnych vládcov, lokálnu výmenu výrobkov a poľnohospodárskych plodín a vojakov, ktorí im mali zabezpečiť ochranu. Nakoniec sa Európa ešte viac rozdelila, boje boli častejšie a priepasť medzi bohatými a chudobnými sa prehĺbila.

^Pri pochovávaní náčelníka uložili Vikingovia jeho telo
na loď aj s majetkom, ktorý sa mohol mrtvemu zísť na ceste
do posmrtného života. Zvyčajne obetovali aj otrokyňu. Loď podpálil
najbližší príbuzný bez šiat, aby sa tak vyjadrila skutočnos, že
ľudia prichádzajú na svet a odchádzajú z neho nahí.

^Vikingovia zručne opracúvali kovy. Toto
pečatidlo sa používalo na označkovanie horúceho
kovu. Znázorňuje dvoch šamanov so zbraňami, ktorí
sa chystajú obetovať zviera.

^Vikinské mesto Hedeby; v Dánsku sa preslávilo remeslami a obchodom.
Mesto bol o jedným z prístavov, odkiaľ sa Vikingovia vydávali na svoje obchodné výpravy.


Späť