PRENASLEDOVANIE ŽIDOV

(66 - 1300)


Po povstaní proti rímskej nadvláde odišli Židia do
vyhnanstva. Na nových územiach sa tolerancia ich viery často
striedala s prenasledovaním.


^Šípky naznačujú približný pohyb židovského národa pri diaspóre (rozptýlení)
na začiatku a počas prenasledovania v 12. storočí.


^Dávidova hviezda alebo Dávidov štít je starodávny židovský symbol.
Po prvýkrát sa objavil tento symbol židovstva okolo r. 960 pred n. l.

V r. 66 - 70 bojovali Židia z Júdska proti rímskym vládcom. Rimania mnohých pobili a r. 70 zničili chrám v Jeruzaleme. Židovské povstania v rímskej časti Egypta, v Kyrenaike a na Cypre boli potlačené r. 116. V Júdsku vznikali ďalšie nepokoje. V r. 132 - 135 boli potlačené veľmi tvrdým spôsobom, ktorý mal za následok státisíce mrtvych. Ďalších Židov predali do otroctva. Pod trestom smrti zakázali Židom vstup do Jeruzalema. Rimania postavili na troskách Jeruzalema nové mesto - Aelia Capitolina. Na vršku, kde stál pôvodne chrám, vystavali nový, zasvatený Jupiterovi. Židov, ktorí preži1i, z Júdska vyhnali, a tak sa pripojili ku komunitám založeným v Babylonii, Anatólii, Grécku a severnej Afrike. Diaspóra (rozptýlenie, vyhnanie) židovského národa, ktorá sa začala vyhnaním do Babylonu r. 586 pred n.l., sa ďalej rozrastala. Po smrti Konštantína Veľkého boli rímski kresťania veľmi netolerantní. Snažili sa o obrátenie Židov na kresťanskú vieru a v 5. storočí zrušili židovským obyvateľom rímske občianstvo. Časť Židov odišla neskôr na územie dnešného Nemecka a Španielska.


^ Na Blízkom východe, v Španielsku a severnej Afrike sa židovským komunitám darilo.
Pod islamskou nadvládou žili v bezpečí, chránené pred svojimi nepriatel'mi.

V mestách po celom svete zakladali malé komunity, v ktorých udržiavali svoje staré tradície a kontakty. Vznikli tak dve nové židovské vetvy - Aškenazim v Nemecku a východnej Európe, používajúca jidiš, a Sefaradim (usadení povodne v dnešnom Španielsku a Portugalsku), ktorá hovorila zvláštnym jazykom ladino (judezmo).


^ Koncom 14. storočia učí rabín svojho žiaka Hilelov výklad Biblie. Židia kládli na vzdelanie
veľký dôraz, aby tak zachovali svoju kultúru a zabezpečili si prežitie.

Európsky antiseminizmus

Od 9. storočia nesmeli Židia vlastniť nemovitý majetok ani vstúpiť do armády. Namiesto toho sa stali zručnými remeselníkmi, lekármi, obchodníkmi a úžerníkmi. Úžera a požičiavanie peňazí na úver boli pre kresťanov tabu a tu preukazovali Židia dôležité služby.


^V stredoveku hrali Židia dô1ežitú úlohu pri požičiavaní peňazí, čím ovplyvnili hospodársky rast
v Európe, najmä v Benátkach a Janove (Itália).

Králi a obchodníci si ich za tieto služby veľmi cenili a ochraňovali ich, a preto boli u domáceho obyvateľstva často židia neobľúbení. V 12. storočí sa začali križiacke výpravy a nevraživosť k inému náboženstvu vzrástla. Po celej Európe sa ľudia odvracali od Židov, nútili ich žiť v určitých uzavretých častiach miest, ktorým sa hovorilo getá. Mnohých ďalších prenasledovali alebo vyhnali z domovov. V dobe križiackych vojen (1096 - 1270) zahynuli tisícky Židov. R. 1209 ich vypovedali z Anglicka a r. 1306 aj z Francúzska. Veľa z nich opustilo Španielsko a Nemecko a odišlo do krajín východnej Európy.


^V 11. storočí obvinili nemeckí kresťania Židov za smrti Ježíša Krista.
Mnohých Židov prenasledovali, mučili a zabili (pogromy).


^Židov obviňovali za zavraždenia Krista i z ďalších zločinov a stredovekí kresťanskí rytieri
ich preto v 13. storočí často mučili a zabíjali.


KĽÚČOVÉ DÁTUMY
66-132             Židovské nepokoje a prenasleovanie Židov v Rímskej ríší
zač. 8. stor.      Židia našli útočisko v Arábii
zač. 11. stor.     Prenasledovanie Židov vo Franúzsku a v Anglicku
1189                  Masaker Židov v Yorku v Anglicku
1290                  Vyhnanie Židov z Anglicka
1215                  Lateránsky koncil povolil Židom poźičiavanie peňazí, sprísnilo sa oddeleniežidov od kresťanov
1280                  Prvé zidovské geto v Maroku


Späť